Jdi na obsah Jdi na menu
 

Úvodní strana > Povídky

 

Seznam částí:
1.část | 2.část | 3.část | 4.část | 5.část | 6.část |  


 

 

Temperance

6.část


Autor: Viera Banovská
Pár: Booth a Brennanová
Omezení: žádné
Časové zařazení: v průběhu 5. řady
Žánr: romance

* * *

Kapitola 6.

Kancelária Dr. Brennanovej

Tempe s úsmevom na perách vstúpi do svojej kancelárie, odloží kabát, skopne lodičky z nôh.

"A ty tu čo robíš?" spýta sa prekvapene Bootha.

Seeley pozerá, ako si Kosť obúva pracovné topánky.

"Zabudla si, ako sme sa dohodli, že sa dnes zastavím?"

"Keď si mi večer volal, tak som už spala. Inak by som ti povedala, že výsledky pitvy budú až okolo obeda. Nemusel si chodiť tak zavčasu. Booth, mám fantastickú novinku, som taká šťastná," a posadí sa na pohovku vedľa partnera, "ani neviem ako začať."

"Začni od začiatku," tvári sa Seeley, že jej radí.

"Booth!" povie vyčítavo Tempe, nakloní sa k partnerovi. "Stalo sa ti niečo?"

"Nie, prečo?"

"Vyzeráš smutne, tak unaveno..."

"Veľa práce Kostička, skoro celú noc som nespal. Akú máš tú novinku?"

Tempe si zahryzne do pery. Rozhodne sa: "potom mi povieš, čo sa s tebou deje, Booth. Teraz novinky," poskočí Kosť na pohovke. "Včera mi volal Andrew. Au! Stlačil si mi ruku!"

"Únava, prepáč, pokračuj ďalej o tej novinke. "

"Nemal by si ísť domov a vyspať sa?"

"Novinka," pripomína Seeley.

"Andrew mi povedal, že niečo pre mňa má, ale ja som bola večer veľmi ospalá, tak sme sa stretli dnes na raňajkách v kaviarni. Podarilo sa to Booth. Andrew znova otvoril prípad Zacka! Zack bude mať súd, dostaneme ho na slobodu, uvidíš?"

"Aha, teším sa s tebou. A to je všetko, čo ste s Hackerom preberali?"

"Čo sme mali ešte preberať?"

"Žiadosť o tvoju ruku, svadbu, dieťa a tak."

"Dohodli sme sa, že budeme len priatelia. Idem dolu," vyskočí Kosť. "Všetci čakajú na..."

"Počkaj," chytí ju Seeley za ruku.

"Dohodli ste sa, len tak?"

"Áno, čo sa..."

Tempe sa zarazila. "Kostička, mal som strach," zašepká Booth, pristúpi k partnerke. "Pre ten som celú noc nespal."

Vezme ju do náručia, položí svoje ústa ne jej pery a postupne zvyšuje tlak na jej pery až Kosť otvorí ústa a vpustí ho dovnútra. Tento bozk je iný, úplne odlišný od bozkov, aké doteraz zažila, zrýchlil sa jej dych, pre šialený šum svojho tepu skoro nepočula, telom sa jej rozliala horúčava, vrelšia ako láva. 'To robí len jeden bozk?' údiv postupne prebil strach, ktorý stačil na to, aby sa mu vytrhla z objatia.

Prudko sa nadýchla a zlostne zasyčala. "Ale ja nechcem mať s tebou sex, Booth!"

"Ani ja nechcem mať s tebou sex, Kostička. Ja sa chcem s tebou milovať."

Pozrie do jej milovaných, nádherných očí, sú plné paniky a strachu.

"Nechcela si isť povedať Angele tú fantastickú novinku?" obratne prevedie reč na inú tému.

"Zack!" spomenie si Tempe a prebehne dverami.

Len čo sa za ňou zavrú dvere, roztrasený Seeley padne do kresla. "Čas, potrebujem trochu času na spamätanie sa."

***

"Človek vás ľahko nájde po hluku, šprti a ich oslavy," povie dobrosrdečne Booth pri vstupe do šprtej zašivárne, ako raz túto miestnosť nazval.

"Seeley, kde si bol tak dlho?" zdrapne ho za rameno Angela. "Oslavujeme, zlatíčko ti určite povedala o prípade Zacka, mal si prísť skôr. Pozri, ako sa začali obe vážne tváriť," vzdychla Angela.

"Koniec oslavy, máme tu prípad."

"Seeley, správa bude hotová okolo obeda dobre?"

Na otázku Cam len prikývne. Očami pozorne sleduje Kostičku, tá sa pod jeho pohľadom nepokojne zavrtí a na hrdle jej prudko pulzuje žila.

Vo vrecku mu začne zvoniť mobil, pozrie na displej.

"Prídem si pre správu poobede, musím už ísť."

***

"Tu pani Angela Perla Hodginsová, dovolali ste sa na telefón Dr. Temperance Brennanovej."

"Angela, to som ja Booth."

"Skúšam si moje nové meno, ide mi to? Brenn je po lakte v kostiach... aha neprídeš... poviem Cam... dobre, ahoj," a zavrie mobil.

"Cam treba doniesť správu o pitve na FBI."

"Seeley nepríde?"

"Na akcií bolo veľa ľudí, niekto nedržal pusu, preto FBI obiehajú davy novinárov, ľudia ktorým zmizli príbuzný bombardujú centrálu, starosta chce urobiť vyhlásenie."

"Pošlem tam Clarka, ten je dosť otrlý a jeho tvár nie je známa. Dr. Brennanová tie identifikácie obetí bude treba urýchliť."

Tempe nechápavo pozrie na Camille.

"Centrálu FBI obiehajú svorky novinárov, príbuzný, starosta..."

"Dr. Saroyanová," preruší ju v reči Kosť. "Každá obeť bude identifikovaná podľa všetkých prístupných dôkazov, nič sa nebude urýchľovať."

"Som Vaša nadriadená, tak bude..."

"Vy budete potom príbuzným, politikom a novinárom vysvetľovať nesprávne identifikácie obetí vetou ponáhľali sme sa? Bude naším dôkazom ešte niekto veriť?"

"Uplatňujem Váš volnásek Dr. Brennanová, spravte tie identifikácie podľa štandardného postupu. Urobím Vám kávu, stretneme sa v mojej kancelárií."

***

Kosti sú moja špecializácia..." spustí Kosť po príchode.

"Ja viem, prepáčte Tempe," ospravedlní sa Cam. "Publicita vždy bola, aj nátlak, ale ne v takom rozsahu," povie bezradne.

"Berte ich ako ľudí, posile ochranku, hlavne vstup na naše oddelenie, urobíme svoju prácu a odkazujete ich na FBI."

"Vy to poznáte?"

Kosť prikývne.

"Zvládnete to, Dr. Saroyanová. Ste predsa členom nášho tímu," povie Tempe pri odchode do laborky.

***

Na druhý deň príde Cam o dve hodiny neskôr do práce a nájde celý tým nervózne postávať pred vstupom do laborky.

"Čo sa to deje, FBI?"

"Tempe," odpovie Jack. "Rušíme ju, povedala, keď nás vyhadzovala všetkých pred dvere. A ty si kde bola? Meškáš."

"Bola som na koberci u starostu na radnici, potom ma predvolalo vedenie FBI, mám pokračovať?"

"Netreba, Camille, my to chápeme, len Brenn dneska nechápem, načo jej je Rimiltonové telo?"

"Rimiltonové telo?"

"Pomáhali sme ho preniesť z chladiaceho boxu, Dr. Saroyanová," ozve sa Wendell.

"Ako dlho ste tu?"

"Vyše hodiny."

"Poď si sadnúť k nám," volá Camille Jack. "Máme dobrý čaj aj koláč sa nájde."

"Odložím si veci, prídem za chvíľu."

***

Pijú už druhú šálku čaju, keď sa otvoria dvere a Kosť ich zavolá dnu.

"Všetky kosti majú podobný priebeh zranení, až na jednu výnimku. Každá obeť má veľa fraktúr, všetky nezhojené, alebo so začiatočným procesom hojenia. Kostra a kosti Melánie Snyderovej majú mierne známky mučenia a obe kosti stehenné boli zlomené. Fraktúra na pravej nohe bola spôsobená skôr a je aj správne zrastená, vľavo je novšia faktúra, kosť je nesprávne zrastená, ale stihla sa zahojiť. Na kostiach je vidieť dlhodobejší nedostatok stravy. Podľa jej lekárskych záznamov bola tri dni pred zmiznutím na gynekologickej prehliadke, nebola ešte pohlavne aktívna. Na kostre je ale vidieť, že táto žena rodila, mala aspoň jedno dieťa."

"Takže nesprávna identifikácia, Tempe?"

"Nie, je to kostra Melánie Snyderovej. Tvar jej lebky a dedičné znaky som už videla, preto tu mám Rimiltonové telo."

"Angela, porovnaj tvár Rimiltona a Melánie."

"Táto možnosť by ma ani nenapadla, ale ako pozerám je tu veľká podobnosť, spravím to porovnanie."

"Myslíte na to, na čo myslím, Dr. Brennanová?"

"Áno, na 98% bola Melánia biologickou matkou Rimiltona. Dlhodobé väznenie, podvýživa, postupne zlomené nohy, vyvoláva to otázky."

"Smiem sa spýtať, aké otázky Dr. Saroyanová?"

"Pán Wendell, človek zvyknutý väzniť ľudí, sám doma bez rodiny."

"Žiadny svedkovia," pridal sa Hodgins.

"Za pár hodín to budú tri dni od smrti Rimiltona," povie Kosť. "Volaj Bootha, Cam!"

"Odoberiem vzorky," obieha Hodgins.

***

"Teoreticky by mohla byť ešte jedna obeť, alebo dve," začne rozmýšľať nahlas Booth. "Chlapca vychovával jeho otec, chodili spolu na takzvané hríby, história sa môže opakovať. Bude väznená niekde pri dome, musíme to znova prehľadať."

"Melánia bola matkou Rimiltona," pribehne Angela do labáku, "mám to potvrdené. Chudinka."

"Pane, je tu možnosť únosu a väznenia neznámej osoby," telefonuje Seeley na centrálu. Nie - nie je to potvrdené, ale Dr. Brennanová o uvedenej možnosti uvažuje. Podrobnosti poviem osobne. Do hodiny máme povolenie na akciu."

"Camille budem potrebovať Kosť, Hodginsa a teba. Prídem pre Vás pripravte sa."

"Načo chceš mňa, Seeley?"

"Si lekárka, Cam, vieš o prípade."

"Utajenie?"

"Áno, nič sa nesmie dostať na verejnosť. Potrebujeme ešte ďalšie zúženie priestoru, Hodgins, takto to miesto môžeme hľadať až do budúcich Vianoc!"

"Robím, čo môžem Booth, ale všetky rastliny a porasty sú len bežné druhy nič extra! Dôkazy ukazujú na zlom medzi týmto druhom rastlín a brečtanu, to nám vymedzuje pás záhrady..."

"To už vieme Jack, vieme to už tri hodiny..."

"Stačilo, ukľudnite sa chlapci, máme spolupracovať, nie sa hádať."

"Sme nervózny, Camilla..."

"Ale hádka nám nepomôže, však, chlapci?"

"Keby rýchlejšie pracoval..."

"Booth, poď sem na chvíľu," zvolala Kosť od kríka.

"Už idem," vyštartoval Seeley.

"Nenechajte sa vyrušovať, Dr. Hodgins. Dobrá práca," stihne ho ešte pochváliť, keď sa jej podpätok lodičiek zaborí do diery v zemi. Už sa vidí spadnutá na zemi, keď ju zachytia Jackové ruky.

"Ďakujem, Dr. Hodgins," zastaví sa v reči a pozerá na Hodginsa plaziaceho sa okolo jej nôh. "Jack ty si voyeurizta?"

"Nie, nepozerám Vám pod sukňu, ale ten podpätok sa prepadol do zvláštneho otvoru v zemi. Dajte tú topánku nabok, áno je tam špeciálny filter. Našli sme niečo!" zakričal na Bootha.

"Aj Kostička niečo našla, úkryt bude niekde tu, označte to miesto Hodgins, pošleme tam špeciálny tím."

***

Poklop preskúma špecialista na nástražné systémy Hour a potom postupuje dolu do kobky, všetci ostatný musia počkať na jeho signál.

Po signále, vzduch je čistý, sa rýchlo natlačia do kobky. Miestnosť je prázdna, žiadny väzeň ani žiadne ostatky.

"Ďakujem, ďakujem ti Bože," modlí sa šťastná Dr. Saroyanová.

Tempe sa rozhliada po kobke, postupuje k zadnej stene, zastaví sa kúsok od steny, rozmýšľa.

"Našla si niečo?" spýta sa zaujato Seeley postávajúc za jej chrbtom.

"Neviem, spýtaj sa Houra."

Špecialista Hour nájde na zadnej stene zvláštne zariadenie, po jeho uvedený do chodu sa časť zadnej steny otvorí a odhalí ďalšiu miestnosť aj jej obyvateľov.

Na matraci sedí mladá žena, okolo pása má oceľovú obruč pripevnenú reťazou o stenu a vedľa nej spí asi dvojročné dieťa.

Žena sa ani neotočí k dverám, len prehodí cez plece.

"Sme hladné, Rimilton, dva dni sme nič nejedli aj voda dochádza. Malá sa uplakala od hladu do spánku."

"Hm slečna, tu FBI," osloví ju Booth.

Postava ženy sa zachveje, hlava sa otočí ku vchodu a z tváre pozerajú neveriace oči na skupinku agentov.

"To je ale krásna ilúzia, zachránená FBI" povzdychne žena a sedí ďalej na matraci.

"Slečna, my nie sme ilúzia," ozve sa Camilla, pretlačí sa cez agentov dopredu. "Ja som Dr. Saroyanová a môžem Vás ubezpečiť, že nie som ilúzia."

"Dr. Saroyanová? Tak o tom, že nás príde zachrániť lekárka sa mi nikdy nesnívalo, mohla by to byť pravda?"

Na tvári ženy sa objaví náznak nádeje, potom ju prestúpi strach.

"Pomôžte nám, prosím, rýchlo, kým sa ten netvor nevráti," začne úpenlivo prosiť.

"Nebojte sa, už Vám nič nespraví. Je mŕtvy. Ako sa voláte?"

"Amanda, Amanda Scottová." Zaryje prsty Camille do dlaní a spýta sa: "Viete to naisto?"

"Dr. Saroyanová robila pitvu jeho tela, tak to..."

"Kosť!"

"Dr. Brennanová!"

"Vy ste ho pitvala?"

"Áno, Amanda."

"Tak to je určite mŕtvy," smeje sa šťastne Amanda."Sme slobodné, už tomu verím ďakujem, ďakujem veľmi pekne."

"Vidíš Booth, ako ju to potešilo, nechápem prečo s tým toľko narobíš."

***

Za hodinu bola Amanda oslobodená od obruče a spolu s dcérkou ich previezli do nemocnice.

'Ako sa len všetci tešili zo záchrany Amandy,' premýšľa Tempe, čakajúc na lietadlo do Washingtonu, D.C.

Po identifikáciách odišla Angela konečne na odloženú svadobnú cestu a aj ona si vzala tri dni voľna. Zajtra má ešte voľno a potom je víkend, má dosť času na osobné rozhodnutie.

Spomenula si sama na seba, ako letela opačným smerom s cieľom získať späť svoju logiku a kontrolu nad svojím životom. Myslela si, že tak skúsený muž ako p. Montenegra, jej dá dobrú radu. Vždy jej síce ohľadom citov radil Booth, ale nepokladala za vhodné, aby jej dával rady ohľadne seba samého. Chcelo to nezaujatého človeka, no dostala taký pohľad na seba aký nečakala.

Teraz sa s ním pasovala, nechcela ho uznať, však ona nie je žiadny pštros! Postaví sa tomu čelom, pôjde rovno za Boothom, tak!

Zazvoní u Bootha ešte s kufrom v ruke.

"To som ja, Tempe, pustíš ma?"

"Poď ďalej, spravím ti čaj," a zoberie jej kufor z rúk.

"Ja nie som pštros," začne Kosť ešte medzi dverami.

"Ty vieš že nie si pštros, ako si na to prišla?" čuduje sa Booth.

"To Angelin otec hovorí, že sa správam ako pštros, že odkedy ma opustila moja rodina, potláčam všetky city. Ale to nie je pravda, mám rada otca, brata, Angelu, Hodginsa aj teba, tak nemôže mať pravdu - mýli sa. Idem domov, vybaliť si kufor."

"Sadni si ešte Kostička, chcem sa ťa niečo spýtať."

"Určite si neletela za otcom Angi, aby si sa spýtala na to, ako máš rada svojich priateľov. Tak prečo si tam išla?"

"Ja..." zaváha a potom pokračuje: "som unavená, vybalím si, pôjdem do postele..."

"Takže p. Montenegra mal pravdu?" preruší ju Seeley. "Poď sem," stiahne si Tempe na kolená. "Povedz mi pravdu, ty môj pštrosík."

"Ja nie som...naozaj?"

"Máš strach, že uvidíš skutočnosť, keď vytiahneš hlavu z piesku. Takto sa tváriš, že keď nič nevidíš, tak to ani neexistuje."

"Mám strach, Booth. Čo ak sa niečo pokazí?"

"Rozprávaj mi o svojom strachu, šepkaj mi o ňom do ucha," pritúli si hlavu Kostičky k uchu, aby mu mohla všetko povedať.

***

Seeley sa zobudil do šera úsvitu vo svojej spálni, pozerá na svietiace čísla na budíku. "To sa mi nemohlo snívať," premýšľa. "Taký sen by som si nemohol vysnívať, to šťastie ktoré som cítil." Rukami rýchlo zašmátra vedľa seba, vľavo už končí posteľ a na pravo je prázdno.

"Prečo ležím na ľavej strane postele, keď... to je jedno." Pohodí rukou, "som tu sám."

Smútok sa začína vkrádať do jeho mysle, keď do ticha izby zaznie jemné zachrapkanie. Ruka mu vystrelí ako blesk k nočnej lampičke, keď sa zažne, opatrne so strachom pozrie na druhú stanu postele. Na samom kraji postele leží pod prikrývkou ženská postava a vlasy sú Kostičkine. Pozrie na svoje nahé telo pod deku, na rozhádzané oblečenie na zemi.

"Moja, moje," povie odhodlanie a natiahne sa za Tempe. Pritiahne ju do stredu postele, omotá pevne ruky okolo jej tela, "len moje," šeptá.

Nechystá sa ďalej spať, do rána rozpráva spiacej Kostičke o svojej láske, občas pohladká majetnícky vypuklinu jej bruška a stáži ich ako najväčší lakomec na svete svoj poklad, alebo ako vojak na stráži svoju vlasť.

Ráno sa Tempe prebudila na nezvyčajný pocit, akoby mala telo vo zvieracej kazajke, otvorí oči a pozerá rovno do tváre Bootha.

"Dobré ráno Kostička, ako si sa vyspala, nie si unavená?" usmieva sa Booth. "Čo by si chcela na raňajky?"

"Ty sa nejako staráš," rozospato zašomre Kosť.

"A o koho by som sa mal moja starať, ak nie o teba? Spravím dobré raňajky, môžeš sa zatiaľ osprchovať" a už nahý poskakuje do kuchyne.

"Aspoň sa obleč!"

"Načo, však si už všetko videla," smeje sa šťastne Seeley.

***

V pondelok ráno v Jeffersone sa Camille mračí na Hodginsovcov.

"Mali by ste už začať robiť, nie si tu len hrkútať, to si nechajte domov. Angela potrebujem tú skicu čo najskôr!"

"Dobré ráno," zdraví Tempe.

"Ahoj zlato, máme nový prípad?"

"Nie, prečo?"

"Je tu Seeley."

"My Vám chceme niečo povedať..."

"Jaj, Brenn, čo to máš na ruke, to je prsteň, snubný prsteň a aj obrúčku máš!" vykrikuje Angela a zviera priateľke ruku.

"Ty si sa vydala, kedy, za koho..."

"Keď nás necháš rozprávať, dozvieš sa," pripojí sa do hovoru Booth.

"Vy, vy ste sa vzali!"

"Áno, Angela, vzali."

"Boli ste na úrade?"

"Na úrade aj v kostole. Nechápem síce zmysel tej ceremónie, ale Booth to zariadil cez nejakého známeho kňaza a Caroline, tak veľmi si to prial. Akceptujem jeho presvedčenie, však aj indiánsky boh Manitou..."

"Stačí, Dr. Brennanová, chápeme."

"Kto Vám bol na svadbe, máte nejaké fotky?"

"Na svadbe bol dedo Hank, Parker a otec Kostičky, tú sú fotky. "

"Booth tam podplatil nejakého chlapca v košeli, aby nás fotil."

"To bol miništrant a nepodplatil som ho, len slušne požiadal..."

"Čo je, Angela, stalo sa ti niečo?"

"Ty si sa vydávala v modrých šatách? Tradícia..."

"Čo tradícia?" vpadol je do reči Jack v záchvate smiechu.

"Pozri čo má v ruke namiesto kytice."

"Chá - chá."

"Brenn, ako si mohla???"

"Booth mi dal ako svadobný dar povolenie na zbraň, no nie je nádherná? Pozri magnum..."

Camille si len vzdychne a začne sa tiež preberať fotkami.

"Tu Booth, áno budeme tam do hodiny. Máme prípad Kostička."

"Dobrý deň, som špeciálny agent Seeley Booth a toto je moja partnerka Dr.Temperance Brennanová Boothová s Jeffersonu."

"Tak čo tu máme?"

 

* * *
K O N E C
* * *



 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Prekvapenie

(kajuska, 6. 4. 2010 14:14)

Bolo to dobre fakt ze dobre ale nech sa nikto nenahneva ale nieco mi tam chybalo cakala som ze ked to docitam to bude wau a vyrazi mi to dych ale bolo super :-)

--------------------

(Danny, 2. 4. 2010 0:17)

Mila poviedka, najlepsia bola aj tak ta cast s fotkami a zbranou :D parodicke veci su vzdy super :D

:D skvele :D

(vero, 31. 3. 2010 23:24)

to "moja, moje" bolo totalne zabite :D vlastne cele to bolo skvele, velmi milo si ma prekvapila, a ked som sa dostala k pasazi s magnumom skoro som sa pocurala od smiechu :P dakujem za pekny zazitok :)

Úžasné

(Mclarenka, 31. 3. 2010 12:05)

Téměř vše už tady bylo řečeno, takže bych se trapně papouškovala:-) Přesto si neodpustím slova chvály... opravdu výborně napsané a opravdu se tam objevilo vše, co do správné povídky patří... romantika, humor, napětí atd.

Moc ti děkuju za úžasný zážitek ze skvělé povídky. Těším se, že se od tebe dočkáme nějaké další:-)

jeeej

(ange, 31. 3. 2010 11:02)

tak krasne zakoncenie eheh :D velmi vtipne a je to naozaj super...sice mne by sa take dlhe meno nechcelo vravet ale je to proste wow...juuuj mam srdiecko na svojom mieste hehe :D krasa

paradicka

(Tina, 31. 3. 2010 10:50)

skvela poviedka :) malo to vsetko, co spravna poviedka mat ma, uz to za mna vymenovali :)

..a už nahý poskakuje do kuchyne.
"Aspoň sa obleč!"
"Načo, však si už všetko videla," smeje sa šťastne Seeley.

a za toto mas u mna bonusove body! :D

Nááááádddhhhheeeerrraaa

(Sanasami, 31. 3. 2010 9:49)

Naozaj super a ten koniec tak to bola pecka úžasnéééééé naozaj

Úžasný koniec

(Michaela, 31. 3. 2010 8:12)

Vierka,napísala si to krásne, bolo tam všetko, aj romantika,aj humor, super !! a tento diel bol najlepší :-))

:-)

(KayTee, 31. 3. 2010 8:08)

Děkuji za krásnou povídečku a taky doufám, že přijde zase další :-)

ooooooooooooooooooooooch krasa

(evas, 31. 3. 2010 6:40)

joj tak to bolo take strasne moc krasne :D
skoda ze je uz konec :( ale tak dufam ze dakedy este neco vytvoris :P

Pěknej konec

(Xeninka, 31. 3. 2010 1:17)

Prej magnum :D :D :D tak to mě skolilo :D :D :D

pekný a fakt vtipný koniec

(kacenka, 31. 3. 2010 0:47)

že nejaký chlapec v košeli, lol. Super ;-)

Záver ma totálne dostal

(Desdemona, 31. 3. 2010 0:27)

Krásna poviedka....ale ten záver..tým si ma absolútne dostala :)
"Rozprávaj mi o svojom strachu, šepkaj mi o ňom do ucha," pritúli si hlavu Kostičky k uchu, aby mu mohla všetko povedať.
Nechystá sa ďalej spať, do rána rozpráva spiacej Kostičke o svojej láske, občas pohladká majetnícky vypuklinu jej bruška a stáži ich ako najväčší lakomec na svete svoj poklad, alebo ako vojak na stráži svoju vlasť.
"Dobrý deň, som špeciálny agent Seeley Booth a toto je moja partnerka Dr.Temperance Brennanová Boothová s Jeffersonu."
Tieto lines (ani za nič ma nenapadne slovenský ekvivalent) sú úplne bohovské :)