Jdi na obsah Jdi na menu
 

Úvodní strana > Povídky


Sloh Timei Boothovej


Jazyk: SK
Pár: Booth a Brennanová

* * *

„Tak Jim, zistili sme niečo o tvojich rodičoch ďakujem ti, že si nám o nich porozprával.“ Povedala učiteľka a Timea vedela, že je na rade.
“Tak poď Timea si na rade porozprávaj nám niečo o tvojich rodičoch.“
Postavilo sa nádherné dievča. Mala dlhé čokoládovo hnedé vlasy aj oči, ktoré vyzerali presne ako oči jej otca krásne a prenikavé. Bola tiež dosť vysoká, každý jej typoval aspoň o dva roky viac. Niet divu veď krásu aj múdrosť zdedila po rodičoch. Konečne prišla pred tabuľu. Zhlboka sa nadýchla a začala.
„Volám sa Timea Boothová. Mám 13 rokov a chodím do siedmej triedy. Môj tatko je Seeley Booth a moja mamina je Temperance Boothová. Tatko je agent FBI a mamina je forenzná antropologička. Spoznali sa, keď tatko riešil nejakú vraždu, s ktorou si nevedel dať rady. A tak mu poradili, aby zašiel do Jeffersonského ústavu. Vraj tam pracuje doktorka Temperance Brennanová.
„Je expert na kosti. Zistí z nich hocičo. Choď za ňou.“ Moc tomu neveril a tak sa rozhodol, že ju preverí. Dal jej kosti, ale povedal jej, že nevie kto je to. No a Kosť (tak maminu volá tatko) zistila, že je to žena, ako zomrela, dokonca priniesla skicu na ktorej bolo namaľované ako vyzerala pred smrťou. To tatka presvedčilo. Začali spolupracovať a stali sa z nich parťáci. Zo začiatku sa to Kosť nepáčilo. Vždy pracovala sama. No jej šéf jej povedal, že keď s Boothom nebude spolupracovať, vyhodí ju. A tak si časom zvykla na to, že ju volal Kosť či prípadne Kostička. Aj na to, že jej kľudne vtrhol do kancelárie s tím jeho:
„Kosť máme prípad!“ Iste že sa občas pohádali, ale Booth (tak volá mamina tatka) vždy vedel ako ju obmäkčiť, čo ju poteší a rozveselí ale hlavne vedel, čo zaberie vždy, keď sa na ňu pozrel jeho krásnymi čokoládovo hnedými očami, to zbožňovala a i keď si to neuvedomovala trocha sa jej podlamovali kolená. Keď dlho nemali prípad chýbal jej a on ako by to vedel sa vždy zjavil vo dverách a volal ju na obed. Hneď na začiatku, keď začali spolupracovať si každý myslel, že to dlho nevydržia. A keď to už začalo trvať dlhšie pošuškávalo sa že spolu chodia. Booth bol rád, že si ľudia myslia, že môžu byť pár a Kosť to neriešila. Najskôr boli len kolegovia no niečo sa zmenilo raz na Vianoce, keď ich Caroline donútila pobozkať sa pod imelom. Najskôr sa bránili no potom ani sama nevedela prečo si Kosť pritiahla Bootha bližšie a začala ho bozkávať o čosi vášnivejšie. Vtedy sa odhodlal aj Booth. Bozkávali sa nežne. Caroline padla sánka keď toto pozorovala. Už vtedy vedela, že medzi nimi je čosi viac a preto chcela aby sa pobozkali, ale toto vážne nečakala. Obaja tvrdili, že to bolo súrodenecké no bolo v tom čosy viac. Caroline to vedela, no nič nepovedala. Aj oni dvaja to vedeli, ale ani jeden to nepovedal nahlas. Od vtedy sa toho veľa zmenilo. Začali sa viac zaujímať o toho druhého a o tri roky neskôr už boli najlepší priatelia ba aj čosi viac. Ona o ňom vedela všetko a on zase o nej. Začali si uvedomovať, že sa milujú keď jedného dňa Kosť dostala bláznivý nápad. Chce sa dať umelo oplodniť a otcom dieťaťa by mal byť Booth pretože je silný, pekný, príťažlivý a dokonca aj múdry. Bootha to prekvapilo no i veľmi potešilo. No zrazu sa mu všade začal objavovať Steewe. Kreslená postavička z rozprávky. A keď sa priznal Kosť. Hneď ho odviezla do nemocnice. Keď mu oznámili, že mu budú operovať hlavu veľmi sa bál. Nie toho, že zomrie ale toho, že keď zomrie stratí jeho Kostičku. Kosť mala problémy zadržiavať slzy no nechcela začať plakať. Booth ju chcel mať čo najbližšie a tak s ním na jeho želanie bola pri operácii. Kosť sa veľmi bála, že stratí Bootha ale nakoniec dopadla operácia dobre až nato, že zle znášal anestéziu a je už tri dni v kóme. Kosť si len na chvíľu zdriemla a prebrala sa až keď prišla Cam. Nechcelo sa jej s ňou rozprávať pretože by ju iste utešovala, že Booth je silný a určite sa preberie. A to by už asi nezvládla. Celý čas čo je tu sa snaží nemyslieť na to, že sa nepreberie. Veľmi sa o neho bála, bála sa, že ho stratí. Nie! To sa nestane on je silný a vie, že by to tu bez neho nezvládla. Nevedela by tu bez neho žiť. Pre Boha nad čím to tu rozmýšľa veď sú iba priatelia a partneri. Klame sama sebe a celkom jej to ide. Veľmi dobre vie, že ho už neberie ako priateľa no nahlas to nehodlá priznať. Lenže podľa nej je jedno či ho miluje alebo nie pretože on ju nemiluje. Ako by mohol veď pre všetkých je len bezcitná doktorka. Studení psí čumák. Hovorila sama sebe v duchu a prebralo ju až keď začala Cam hovoriť.
„Ako je na tom agent?“ Pýtala sa Cam sestričky.
„Zatiaľ žiadna zmena no pán Booth je silný určite sa preberie.“ Znela odpoveď ktorá nebola veľmi prívetivá.
„Ďakujem Vám a ako dlho je tu pani doktorka?“ Cam si myslela, že Kosť spí a tak sa opýtala sestričky.
„Nikto ju nevidel prichádzať ani odchádzať, takže asi od operácie.“
„Pre Boha, veď ona nič nejedla ani nepila tri dni.“ Sadla si do kresla pri okne. Kosť si to uvedomila až teraz. Kľudne mohla biť dehydratovaná no ona nemala na jedlo ani pitie ani len pomyslenie.
„Môžem sa Vás niečo spýtať?“ Opýtala sa po chvíli sestrička.
„Áno samozrejme len sa pýtajte.“
„Pani doktorka a agent spolu chodia?“ Cam si povzdychla. Kosť sa nahnevala prečo si každý myslí, že spolu chodíme? A sestrička ako keby to počula začala rozprávať.
„Doktorka tu pri ňom sedí ani sa nepohne, viete oko dlho presviedčal pán Booth doktora, aby mohla byť doktorka pri operácii a celý čas ho držala za ruku. Vyzerajú úplne ako pár. Ja keby som stretla takého chlapa tak sa ho držím a nepustím.“ Rozprávala sestrička zasnene.
„Nie, nie sú i keď by obaja určite chceli. Obaja sa boja, že by to zničilo ich priateľstvo. I keď podľa mňa by ho iba upevnili. Viete doktorka je veľmi zvláštny človek pochopiť ju dokáže len málo ľudí a Seeley rozhodne medzi nich patrí. Kľudne by som mohla tvrdiť, že je dokonca jediný.“ Kosť si uvedomila, že v tom má Cam pravdu. Doteraz si to neuvedomovala ale vždy jej pomohol, vypočul si ju, mohla mu povedať čokoľvek a on to nikomu nepovedal, mohla sa mu kľudne vyplakať na pleci on ju vždy utešil. S ním sa mohla kľudne odviazať. Vždy po ťažkom prípade idú spolu na obed alebo večeru a rozprávajú sa a smejú. Konečne otvorila oči. Cam už odišla a tak si prisunula stoličku ku Boothovi vzala do rúk notebook a začala písať príbeh. Teda poviedku ktorá bola o nich. O všetkých z Jeffersonu, o jej otcovi, o Boothovom bratovi aj o Caroline. Nerozmýšľala nad tím čo píše. Až keď to dopísala a celé to prečítala pochopila, že napísala ľúbostnú krimi, v ktorej boli s Boothom manželia ona bola tehotná a vlastnili klub v ktorom sa stala vražda s ktorej najskôr upodozrievali Bootha no zistili, že to bol Jered, Boothov brat. V tom okamžiku ako kosť prestala čítať sa Booth zobudil. Hneď ho objala. Bola šťastná, že sa prebudil. No Booth bol stále ticho. Až keď sa jej opýtal.
„Kto si?“ To pochopila. Nespoznal ju. Hneď zavolala doktora a ten ju poslal na chodbu, že musí Bootha vyšetriť. Hneď keď vyšla na chodbu všetkým zavolala, že sa Booth prebral. Jediná Angela pochopila z jej hlasu, že sa niečo deje a tak sa ponáhľala do nemocnice.
„Zlatíčko čo sa stalo? Prečo sa netešíš?“ Začala Angela bez uvítania.
„Ja sa teším ale vieš...“ vzlykla „ ...on ma nespoznal.“ Keď to dopovedala rozplakala sa a Angela ju objala. Prišiel k nim doktor a tak sa ukľudnila.
„Pán Booth si myslí že ste manželia.“ Znela jeho odpoveď. Kosť sa potešila aspoň trochu pretože to znamená, že to má iba trocha popletené.
„Môžem ísť za ním?“ Doktor len kývol na znak toho, že môže. Angela to už nevedela vydržať vyprskla smiechom.
„Prepáč zlato, je mi to ľúto. Ale vieš... no nič, už som ticho.“
Doktor aj Kosť na ňu pozerali s udivením výrazom i keď mala pravdu v tom čo si myslela. Všetci v Jeffersone vedeli, že Booth miluje Kosť a kľudne by si ju vzal. No nepriznal sa jej. Veď načo aj. Ona ho aj tak nemiluje. Toto sa mu v hlave rozozvučalo vždy keď ju chcel pobozkať. Po dvoch mesiacoch sa konečne vrátil do práce. Konečne zasa videl Kosť. Obaja mali radosť. Ďalší rok prebehol v úplnom poriadku. Vyriešili mnoho vrážd no všetko sa zmenilo keď Kosť dostala ponuku na vedenie tímu v Maluku a Bootha zasa chceli v Afganistane na cvičenie vojakov. Booth to odmietol, no Kosť sa rozhodla, že pôjde pretože sa musí na svoj život pozrieť z iného hľadiska. V skutočnosti odišla pretože sa bála, že už nezvládne naďalej spolupracovať s Boothom. Bojí sa totiž že ho niekto zastrelí alebo hocičo iné a ona tomu nezabráni. Potrebovala byť sama bez Bootha. Toto vysvetlenie však povedala iba Angele. Nepovedala jej to no musela, bola to predsa jej najlepšia kamarátka. Bootha nakoniec presvedčila aby išiel do armády a tak odleteli v ten istý deň. Obaja potom strašne dlho čakali kým príde ten deň. Deň návratu. Neustále mysleli jeden na druhého. Kosť sa veľmi bála, že ho v Afganistane zabijú a on sa bál, že si Kosť niekoho nájde. Obaja mali prísť v ten istý deň v rovnakom čase. Ale nikto to netušil a tak sa zvyšok Jeffersonu musel rozdeliť. Doktorku a Daisy boli čakať Sweets, Angela a Hodgins. A Bootha bola čakať iba Cam. Keď sa Booth privítal s Cam opýtal sa či už Kosť prišla. A keď mu povedala, že prišli naraz rozbehol sa do príletovej haly. To isté urobila Kosť. Keď sa uvideli nechali kufre kuframi hodili ich na zem a rozbehli sa k sebe. Objímali sa dlho a prestali až keď ku ním prišla nejaká žena. Kosť sa nepáčila mala z nej nepríjemný pocit a zjavne oprávnene. Pretože začala rozprávať.
„Seeley predstavíš nás?“
„Ehm, Kosť toto je Monica. Monica toto je Kosť. Teda Temperance.“ Monice sa na tvári rozjasnil úsmev. Kosť si ju stihla premerať. Bola to vysoká bledá zelenooká blondína s úplne bielymi zubami.
„Teší ma, ja som Monica. Seeley mi o Vás veľa rozprával.“ Povedala to radostne no nikto ju nepočúval. Kosť totiš vrhala vražedný pohľad na Bootha a ten sa len pohľadom ospravedlňoval. Všetci s Jeffersonu to pochopili no cudzí človek ako Monica nemal šancu to pochopiť. Mylne sa domnievala, že je na Bootha naštvaná, že jej o nej rozprával a tak dodala.
„Nebojte sa iba samé dobré veci. Zlého o Vás nič nepovedal.“ Stále ju nikto nepočúval a už jej to bolo nepríjemné a tiež chcela vedieť čo sa deje. A tak začala volať na Bootha.
„Seeley.“
„ Seeley?“ Stále nič. Nevedel sa odtrhnúť od tých krásnych modrých očí, čo na neho pozerali. Dalo sa v nich čítať bola tom radosť ale aj smútok, zlosť a panika. Vedel, že je idiot. Pretože tie nádherné Kostičkine oči mohli byť iba jeho. Vedel, že to čo teraz cíti spôsobil on. Pukalo mu srdce.
„Seeley!“ Až vtedy sa konečne prebral.
„Monica choď dopredu ja... prídem za tebou.“ A tak sa nedobrovoľne vybrala ďalej. Keď sa mu konečne stratila z dohľadu začal rozprávať.
„Prepáč Kostička viem, že som ju nemal priviesť, no nie je to tak ako to vyzerá ja..“ Chcela odísť a tak ju chytil no ona sa mu vyšmykla a so slzami v očiach a roztraseným hlasom sa do neho oborila.
Angela utekala za ňou.
„ Ale ja s ňou nechodím. Blížia sa sviatky a ja som nechcel aby bola na Vianoce sama.“
„Booth toto si vážne pokašľal.“ Stihla mu ešte povedať Cam. Potom odišiel a oni tam zostali stáť. Sweets už zasa špekuloval.
„Podľa jej správania je jasne vidieť, že Bootha miluje a veľmi ju to zranilo.“
„Na to sme prišli už dávno ty mudrc!“ Oboril sa do neho Hodgins. Potom už bol ticho. Nechcel aby takto skončil ich návrat. Bolo mu strašne a vedel, že ho Kosť nebude chcieť vidieť a tak sa do Jeffersonu neodvážil prísť. Nebol tam skoro dva mesiace. Boli to pre neho mesiace utrpenia. Bolo mu strašne chcel jej zavolať no neodvážil sa. Neprišiel by ani potom no mali prípad a tak musel. Keď prišiel všetci na neho hádzali zlostné pohľady. Vedel pre čo a tak nemohol zapierať veď mali pravdu. Spravil zo seba sviniara a pri tom len nechcel aby bola Monica sama na sviatky. Bolo už po sviatkoch a tak by nenamietal keby už odišla ale nemohol ju predsa vyhodiť. Prešiel pomaly ku jej kancelárii a zaklopal. Bola zabratá do písania a podľa toho ako stále ťukala do klávesnice pochopil, že píše knihu. A tak sa jej prihovoril.
"Ahoj" Konečne si ho všimla a urazene odpovedala.
"Čo tu chceš?" Tón jej hlasu sa mu vôbec nepáčil. Pretože ho tím od seba odháňala.
"Ja viem, že by si bola radšej keby som sa tu neukázal ale máme prípad."
"Aha, tak teda poďme nech som čím skôr späť. " Odpovedala a Bootha tím veľmi ranila pretože dala jasne najavo, že s ním nechce byť ani o minútu dlhšie ako je potrebné. Celou cestou boli obaja ticho. Konečne sa dostali na miesto činu.
"Dievča, tak desať až pätnásť rokov príčinu smrti zistím až v Jeffersone. Môžes ma tam odviesť."
"Áno odveziem ale najskôr ťa pozývam na obed."
"Nie som hladná. Chcem ísť do Jeffersonu zistiť ako zomrela."
"Nie ty si hladná ale nechceš ísť so mnou!"
"Áno nechcem ísť s tebou a ty vieš prečo. Mal by si radšej pozvať Monicu.“ Všetci okolo na nich pobavene pozerali. Podľa všetkého si mysleli, že ju podviedol ale ona vedela, že to tak nie je a preto ju to štvalo.
"Ale ja s Monicou ne..."
"Nechajme to tak nemá to zmysel." Nasadli do auta a celou cestou bolo zasa ticho. Keď prišli do Jeffersonu odprevadil ju až ku kancelárii a vydal sa preč. Keď išiel okolo Angelinej kancelárie vtiahla ho dovnútra.
"Máš ty vôbec rozum?" Vyštekla na neho hneď po tom ako zavrela dvere.
"Angela ja viem, že som urobil chybu. Ale ja neviem čo mám robiť."
"Booth ty si taký idiot!"
"Áno ja o tom viem. Keby som nebol nepozval by som Monicu na sviatky pretože mi jej bolo ľúto. Mala byť sama."
"To vysvetľuj jej a nie mne. Celý čas tu chodí ako bez duše." Boothovi to bolo strašne ľúto.
"Ale ako keď sa so mnou nerozpráva?"
"Ja neviem, na to už musíš prísť sám." Odišiel a celú noc sa prevaľoval na posteli a rozmýšľal nad tím ako sa s ňou zmieri. A potom ho to napadlo veď zajtra je Valentín. Naplánoval to presne do detailov. Vôbec nemohol spať. Ráno zavolal Angele aby sa s ňou dohodol. Ráno Kosť nemala ani tušenie čo ju čaká. Hneď ako prišla do práce ju zavolala Angela.
"Zlato nepôjdeme si po práci niekam sadnúť?"
"Môžeme dlho sme nikde neboli ale teraz sa musím začať pracovať."
"Ok a ja by som mala začať s rekonštrukciou tejto lebky." Hneď ako odišla chytila Angela do rúk mobil.
"No ahoj pôjdeme si niekam sadnúť takže máš veľa času."
"Ďakujem ti Angela si zlatá."
"Ďakujem ale ako sa chceš dostať do jej bytu?"
"Mám náhradný kľúč."
"Ona ti dala náhradný kľúč? Mne ho nikdy nedala. No čo už. Musím končiť mám veľa roboty."
"Ok a naozaj ďakujem nevieš si predstaviť čo to pre mňa znamená." Celý deň prešiel v pohode a Booth čakal kým mu príde SMS že je jej byt prázdny. Práve chcel Angele zavolať čo sa deje keď mu zazvonil mobil. Schmatol ho do ruky a utekal rovno do kvetinárstva. Tam už na neho čakalo dvanásť nádherných kytíc zhotovených z červených ruží. Pochopil, že nemôže prísť svojim autom a tak si zavolal taxík. Keď taxikár uvidel kvety hneď skonštatoval.
"Vy ste museli spraviť niečo veľmi zlé. Súdiac podľa množstva kvetín."
"Áno veľmi zlé."
"Čo to bolo nevera?"
"Ale kdeže. My s Kostičkou sme partneri už skoro päť rokov. Ja pracujem v FBI a ona je antropologička. Viete moja Kostička je veľmi zvláštny človek od šestnástich sa starala o seba sama. A na rok sme odišli preč ja do Iraku a ona do Indonézie. V Iraku som spoznal jednu ženu. Monicu. Beriem ju ako kamarátku. A keď mi povedala, že na Vianoce bude sama chcel som aby si užila a tak sme prišli sem. Kosť si to vysvetlila tak, že spolu chodíme a tak sa so mnou nerozpráva už dva mesiace. Ja to už neznesiem a tak som vymyslel toto."
"A to si ešte stále hovoríte partneri? Podľa toho čo ste mi hovoril by som vám povedal , že spolu minimálne dva roky chodíte. A nie je náhodou tá Vaša Kosť Temperance Brennanová?"
"Poznáte ju?"
"Prečítal som zatiaľ všetky. Moment vy ste potom Seeley Booth. Venovala Vám prvú knihu."
"Áno venovala mi jej prvú knihu. A asi Vás poteším myslím, že píše novú knihu."
"To je super hneď ako vide si ju kúpim. Sme na mieste."
"Ďakujem Vám a dovidenia."
Odniesol ich rovno do Kôstkinho bytu dal ich všetky do vázy a uložil ich v obývačke na zem do tvaru srdca. A zapálil sviečky ktorými urobil cestičku od dverí až ku kvetom do stredu obývačky. Keď mal všetko hotové napísal Angele SMS že je hotový a že Kosť môže poslať domov. A Angela ako profesionál začala hneď po prečítaní.
"Zlatíčko vieš, že mi je s tebou dobre ale musím už ísť. Toto je súrne."
"Kľudne choď som trochu unavená tak si pôjdem domov ľahnúť."
"Dobre. Ahoj a príjemnú noc."
"Aj tebe." Angela sa ponáhľala za Hodginsom pozval ju na večeru. A Kosť pomaličky dokráčala až ku svojmu bytu. Keď odomkla veľmi sa čudovala čo robia na zemi sviečky. Vyzula sa a išla cestičkou. Vedela, že toho by bolo schopných len pár ľudí. Pretože kľúče od bytu má len jej otec, Russ, Booth a Sully nevrátil jej ich a ona si ich od neho nikdy nepýtala. Prešla chodbičkou až do obývačky kde našla srdce vytvorené z kytíc. Bolo to nádherné. Vnútri srdca bolo zo sviečok vytvorené prepáč. Vedľa srdca stál Booth. Neusmieval sa ani nemračil nevedel ako Kosť zareaguje.
"Čo tu chceš?"
"Kosť ja to už takto ďalej neznesiem. Nechaj si to vysvetliť."
"Čo si mám nechať vysvetliť? Že s ňou chodíš? To predsa viem!"
"Ale ja s ňou nechodím."
"Neklam!" už pomaly kričala. Chcela ho vyhodiť z bytu. A tak ju silno chytil a ona začala plakať.
"Pred pól rokom jej zomreli rodičia pri autonehode. Mala byť na Vianoce sama a tak som ju zobral sem."
"Je február!"
"Ja viem stále sa nechystá preč a ja ju nechcem vyhodiť počkám ešte mesiac a potom ju poprosím aby odišla." Už neplakala iba potichu vzlykala.
"Vždy budeš ty moja Kostička." Jemne sa usmial a posadil sa na sedačku. Kosť opatrne posadil na seba a pobozkal ju do vlasov. Potom sa Kosť oprela o Bootha a ticho sedeli. Booth ju hladkal po vlasoch. A ona len sedela a pozerala do zeme. Zrazu sa otočila a objala Bootha. Sedeli tak až kým Kosť nezaspala. Zobral ju do náruče a odniesol ju do postele. On si ľahol na gauč. Ráno jej pripravil raňajky rovno do postele. Potom spolu išli do práce. Všetci na nich pozerali s udiveným výrazom až na Angelu tá sa usmievala. Kosť tušila, že Angela s tím má niečo spoločné ale bola jej za to vďačná. Angela bola tiež rada pretože sa jej kamarátka konečne po dvoch mesiacoch usmievala. Booth to s ňou vždy vedel. Odprevadil ju až ku kancelárii. "Pôjdeš so mnou na večeru?"
"Veľmi rada." Usmiala sa a on pochopil, že je už všetko v poriadku.
"Vyzdvihnem ťa doma o siedmej no najskôr musím ísť vybaviť jedno sťahovanie."
"Ahoj"
"Ahoj" Išiel rovno domov a dúfal, že ju tam nájde. Mal šťastie bola tam ešte spala.
"Monica!" Zobudila sa.
"Seeley kde si bol celú noc? Neprišiel si domov mala som o teba strach, pripravila som nám romantickú večeru a musela som ju celú vyhodiť! A čo tu robíš nemal si byť v práci? Postavila sa a chcela Seeleyho pobozkať.
"Tak moment pokiaľ viem tak spolu nechodíme teba som k sebe zobral iba na sviatky a už je 15. február. A teba nič nie je do toho, kde som bol. Ale keď to chceš vedieť bol som s tou, ktorú milujem - s Kosť. Pripravil som jej prekvapenie, aby som vyžehlil to čo som pokazil keď som ťa priviedol! Veľa som ohrozil naše priateľstvo a nehodlám ho ďalej ohrozovať. Aspoň nie kvôli tebe." Úplne stratila reč. Zostala pozerať s otvorenými ústami.
"Pôjdem na prvé lietadlo ktoré mi pôjde domov do Toronta. Myslím, že stihnem to čo letí doobeda tak ma tu už dlho neuvidíš." Ako povedala tak aj bolo doobeda po nej nebolo ani stopy.
Večer prišiel Booth pre Kosť presne o siedmej. Mala na sebe krásnu blúzku vínovej farby a úzku čiernu sukňu.
"Páni. Vyzeráš úžasne."
"Ďakujem. Môžeme ísť? " Nemohol od nej odtrhnúť oči.
"Áno, samozrejme." Konečne sa pohli. Celý večer dopadol dobre. Rozprávali sa a smiali. Nakoniec zaplatili auto nechali na parkovisku a išli sa prejsť. Držali sa za ruky, prechádzali sa a smiali. Ani si neuvedomili, že sú tri bloky od reštaurácie. Zrazu však začalo pršať a tak začali utekať k autu. Cestou v duchu Booth nadával všetkým svätím, že sa to celé pokazilo to však ešte nevedel čo ho čaká. Kým však do utekali k autu boli už celý mokrý.
"Pôjdeme ku mne potrebuješ sa čím skôr prezliecť do suchého o Nie, Monica už asi spí a ja nechcem aby sme ju budili." Jemne sa na ňu usmial.
"Kostička moja ale Monica už u mňa nebýva. Dnes odišla." Prišli k Boothovmu bytu. Zaparkoval a ponáhľali sa dnu. Kosť si sadla na gauč a zakryla sa dekou ktorá tam bola. Booth jej išiel pre nejaké tričko. Zo skrine vybral svoje obľúbené a šiel jej ho dať. Sadol si tesne vedľa nej celá sa triasla a vyzerala taká jemná a zraniteľná. Pritiahol si ju k sebe a zohrieval ju vlastným telom. Neodolal a pobozkal ju. Iba krátko a jemne pretože nevedel ako zareaguje. Chvíľu na neho nechápavo pozerala až sa Booth začal báť, že spravil chybu no prestal keď mu bozk opätovala. Bozkávali sa dlho nežne a vášnivo. Prestala im byť zima oboch totiž zaliala horúčava.
Kosť mu zašla rukami pod tričko a vyzliekla mu ho. On spravil to isté. Vzal ju do náručia a odniesol ju do spálne. Bola to pre nich vytúžená a dlho očakávaná noc na ktorú nikdy nezabudnú. Bola oveľa krajšia ako v ich snoch. Zaspali v objatí a tak sa aj zobudili. Tentoraz pripravila raňajky do postele Kosť. Ráno išli spolu do práce. Odprevadil ju až ku kancelárii a nežne ju bozkával. Angela, ktorá išla náhodou okolo si nenechala ujsť príležitosť a odfotila ich. Zabudla však vypnúť blesk a tak sa vydesene otočili.
"Angela!"
"Už idem, len som si nemohla nechať ujsť príležitosť." Hneď ako zašla za roh poslala tú fotku Hodginsovi a Cam. Booth sa rozlúčil s Kostičkou a odišiel. Kosť išla za Angelou a cestou stretla Hodginsa.
"Dobré ráno pani doktorka. Dnes ste s Boothom taký vysmiaty. Stalo sa niečo?"
"Ja tú Angelu zabiem ona ti to poslala, že?" Hodgins sa len usmial a odbehol preč.
"Pani Doktorka? Toto by ste mali vidieť!" Kričal za ňou noví stážista. Našiel na kostiach faraóna dôkaz, že ho niekto zabil a nezomrel na chorobu.
"Výborne ste veľmi šikovný. Bol by to významný objav keby som ho už neobjavila ja."
"Ďakujem Vám." Kosť teda konečne išla za Angelou ale to čo tam videla ju zarazilo. Videla Angelu s Hodginsom ako sa bozkávajú. Rýchlo ich odfotila a poslala to Boothovy a Cam. Angela sa od neho konečne odtrhla.
"Ehm... Ahoj Tempy."
"Ahojte."
"Chcela si niečo?"
"Áno ale mám niečo lepšie." Zamávala jej pred tvárou mobilom. "Tempy, že si to nespravila."
"Ale áno." Temperance sa usmievala.
"Angela ty si nám s Boothom spravila to isté." Do kancelárie vtrhla Cam.
"Od rána mi chodia MMS- ky raz je to doktorka s Boothom čo ma trochu prekvapilo a potom zasa Angela s Hodginsom kto mi to môže vysvetliť?"
"Dnes ráno som náhodou videla Temperance s Boothom a tak som ich odfotila a poslala som to tebe a Hodginsovi. Potom išla za mnou a uvidela nás dvoch a tak to poslala tebe a predpokladám, že aj Boothovi aby sa mi pomstila."
"Kosť máme prípad. Kde si?"
"Tu u Angeli."
"Wow čo tu všetci robíte?"
"Ale nič iba tu riešime fotky." Ozvala sa pre zmenu Cam.
"Aha asi viem aké." Prisunul sa ku Kosť a chytil ju okolo pása. Ešte chvíľu sa rozprávali a potom išli riešiť prípad. Neskôr sa Kosť nasťahovala k Boothovi. Najbližšie dva mesiace prebehli v úplnom poriadku. Fungovali harmonicky. Ráno sa zobudili, osprchovali, obliekli, najedli a išli do práce. Toto ráno však bolo iné. Hneď ako sa Kosť postavila s postele si naspäť sadla pretože sa jej zatočila hlava.
"Si v poriadku?"
"Áno iba sa mi zatočila hlava pretože som sa rýchlo postavila."
"Buď opatrná." A po raňajkách utekala rovno do kúpeľne.
"Poď pôjdeme k doktorovi. Niečo nie je v poriadku. Už tri dni ti nie je dobre. Ja to vidím."
"Nie ja nechcem ísť doktorovi. Ak mi zajtra nebude lepšie potom pôjdem k doktorovi."
"Ale zajtra nechcem počuť žiadnu výhovorku."
"Dobre." V ten deň bola na záchode ešte tri krát. A tak sa Booth rozhodol, že ju vezme zajtra doktorovi aj keby jej bolo lepšie. Na ďalší deň jej lepšie nebolo a tak išli k doktorovi.
"Slečna Brennanová kedy ste mali naposledy pohlavný stik?"
"Posledné dva mesiace stále ale..."
"Mal Váš partner ochranu?"
"Nie ale..."
"A kedy ste mali naposledy menštruáciu?"
"Asi pred dvoma mesiacmi ale..."
"No tak potom je to jasné ste tehotná gratulujem."
"Ale ja beriem antikoncepciu!"
"A určite ste nevynechali ani raz?" Kosť zhíkla. Vtedy keď jej Booth pripravil to prekvapenie ráno zabudla na lieky.
"Iba raz."
"To úplne stačí na to aby ste otehotneli."
"Ako to poviem Boothovi?"
"Neviem síce kto je ten Booth ale ak je to ten muž vonku a je Váš partner tak sa myslím nemáte čoho obávať."
"Tak teda dovidenia."
"Dovidenia."
"Tak čo? Si v poriadku? Čo ti je? " zasypal ju otázkami Booth.
"Už viem čo mi je ale najskôr to musím stráviť sama." Booth mal veľký strach. Bál sa toho čo jej je.
"Je to vážne? Tak povedz už niečo. Ak je to čokoľvek mi to zvládneme."
"Booth ja... Som tehotná."
"Ja budem dvojnásobným otcom. My budeme mať syna alebo dcéru. To je úžasné." Objal ju a potom ju chytil do náruče a odniesol do auta.
"Čo to robíš? Ja predsa viem chodiť."
"Nesmieš sa namáhať." Usmial sa a pobozkal ju.
"Milujem ťa" Povedala Kosť po prvý krát.
"Aj ja ťa milujem." Pobozkal ju. Potom obišiel auto, nasadol a vyrazili do Jeffersonu.
"Tak čo? Si v poriadku?" Utekala za Temperance Angela.
"Áno Angela obaja sme v poriadku."
"To je dobre a prečo obaja veď Boothovi nič nebolo?"
"Ja nerozprávam o Boothovi."
"A o kom po... O môj Bože. Tempy ti si tehotná!"
"Áno a po tom ako si to zakričala to už určite vie celý Jefferson."
"Prepáč ale toto aj tak musí vedieť celý inštitút." O chvíľu na to už pribehli aj Hodgins a Cam. Všetci im zablahoželali a potom musela Kosť odbehnúť na záchod. Všetci sa smiali.
"Ako dobre, že ma tu máte aspoň sa máte na kom zabávať." Povedala trochu urazene Kosť keď sa vrátila.
"Ale no ták Kostička moja." pritiahol si ju k sebe a objal ju.
"Zvykaj si najbližších sedem mesiacov budem mať všelijaké nálady." Tých sedem mesiacov utieklo ako voda. Mamina až do pôrodu chodila do práce. Nepracovala bola vo svojej kancelárii alebo u Angeli. Nechcela totiž zostať doma sama. Sem tam sa pozrela na pár kostier ale do terénu mala prísny zákaz. Raz keď prezerala kosti nejakého faraóna začalo ju neznesiteľne pichať v bruchu a odtiekla jej plodová voda. Booth bol v inštitúte a tak len nasadli a išli rovno do nemocnice.
"Booth ale ja nemám zabalené veci do nemocnice."
"Ale máš. Už mesiac v aute vozím tašku pre takéto prípady.
"Ty myslíš na všetko." Usmiala sa.
"Skoro na všetko."
"Ako to myslíš?"
"Nemáme meno."
"Máš pravdu stále sme mali čas a teraz je neskoro. Tak teda nejaké vymyslime."
"Ok tak teda vymysli chlapca a ja dievča."
"Hmm čo tak Nick?"
"To sa mi páči. A čo Timea?"
"Timea? To som ešte nepočula čo je to za meno?"
"Je to maďarské meno ale používa sa aj v iných štátoch. Mal som sa tak volať keby som bol dievča."
"Dobre tak teda Nick a Timea to sa mi páči." Konečne prišli k nemocnici. Naložil ju na vozíček a odviezol ju na gynekológiu kde sa jej ujala sestrička.
"Otecko chcete byť pri pôrode?" Stihla sa ešte opýtať sestrička.
"Áno určite." Pôrod dopadol dobre narodilo sa im zdravé dievčatko Timea. Temprence po pôrode spala a tak bol Booth pozieť malú. Odfotil ju a s textom : (Už som tu! Volám sa Timea. Mám 52 cm a 3459 gramov. A ak ma chceš navštíviť príď do nemocnice sv. Alžbety v Washinghtone DC. ) to poslal Maxovi, Russovi, svojej mame, Angele, Cam, Hodginsovi.
O pol hodiny tam bola Angela s Hodginsom a Cam a tak im bol Booth hrdo ukázať svoju dcéru. O dva dni prišli aj ostatný. O pól roka malú krstili a Angela s Hodginsom sa hrdo pochválili, že budú mať prírastok. Všetci boli šťastný a oslavovali. Odvtedy ubehlo už skoro 13 rokov a všetko je v poriadku. To je koniec môjho rozprávania." Uklonila sa a všetci jej búrlivo zatlieskali. Neskôr to vydala ako knihu a stal sa z toho bestseler s názvom: PRÍBEH B&B. I keď názov pochopilo len pár ľudí keďže zmenila všetky mená. No i ten kto to nepochopil vedel, že je to silný príbeh a každého kto to prečítal príjemne zahrialo pri srdci po prečítaní PRÍBEHU B&B.

* * *

K O N E C

* * *

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

nadhera

(lucka555, 21. 2. 2014 21:44)

Nadhera. Ja som to sice citala od konca, ale zacnem od zaciatku. Dakujem autorke za tuto poviedku.

KayTee

(Timiii5, 3. 10. 2010 17:53)

ďakujem KayTee tato poviedka bola písaná narýchlo a názov preto nie je bohvie aký.

:-)

(KayTee, 20. 9. 2010 21:52)

Tak ze začátku jsem neměla odvahu sem kliknout, protože ten název mě odrazoval :-D Nevěděla jsem si představit, co to bude. Nakonec jsem si to však přečetla a docela mě to překvapilo, že je to mnohem lepší, než jsem čekala :-) Dobrý nápad :-)