Jdi na obsah Jdi na menu
 

Úvodní strana > Povídky


Poštár zvoní trikrát, no strážnik sa zjaví nečakane


Autor: Michaela Lisoňová
Jazyk: SK
Pár: Booth a Hannah, Brennanová a Micah

* * *

Piatok večer, 19:00,centrála FBI, kancelária Seeleyho J. Bootha

Booth zaklapol notebook a otočil sa, aby si navliekol sako. Jeho kreslo čudne zaškrípalo, najvyšší čas požiadať nadriadených o nové, aby ho o také dve až tri roky aj skutočne dostal. Alebo to pri najbližšej príležitosti nenápadne spomenúť Kostičke? Hmmm, ľahká voľba. Práve predvádzal priam akrobatický kúsok, keď sa pokúšal dostať do pravého rukáva príslušnú končatinu a súčasne podpísať posledný doklad pre personálne, keď mu Sweets skoro rozrazil dvere. Oprel sa o ich rám a teatrálne si vzdychol.

"Ešte si tu. Fajn. Skvelé. Pozri, Booth, však pre mňa urobíš jednu malič..."
"Nie," pokrútil agent rozhodne hlavou a hodil pero do najbližšieho hrnčeka, "sorry, ale ja už bežím, Hannah ma čaká s večerou. Posledné dni chodím domov, keď ona už dávno spí."
Sweetsovi porazenecky klesli plecia.
"Ozaj nemáš v pláne sa aspoň na minútku zastaviť u Brennanovej? Potrebujem, aby mi do zajtra vyplnila jeden dotazník. Súrne."
Kamarát sa naňho zamračil.
"A prečo nejdeš do Jeffersonu sám? Ja by som ti to v pohode zobral, ale Hannah hneď ráno odchádza na dva týždne kdesi do Indiany. Sľúbil som, čo sľúbil, doslova som podpísal krvavú dohodu, že aspoň dnes večer prídem včas."
Sweets ihneď zbystril pozornosť.
"Problémy v raji? Ak môžem nejako po..."
Booth zaťal zuby a vybral sa von z kancelárie.
"Hovorím len, že sa jej nepáči, že mám na ňu teraz menej času, nerob z toho hneď tragédiu, jasné? Nech ti ani nenapadne ponúknuť jej v súvislosti s naším vzťahom nejaké partnerské rady," prebodával ho pohľadom.
Psychológ nechápavo zvraštil čelo.
"Prečo? Veď terapia neznamená, že vzťah speje k zániku, naopak je to skvelá prevencia negatívn..."
"Prestaň. Okamžite," tlačil ho Booth smerom na chodbu," vieme, ako tá tvoja slávna terapia dopadla v minulosti."
Sweets zbledol.
"Ty ma fakt viníš za to, čo sa stalo medzi tebou a Bren? Ale veď ja naozaj..."nedopovedal, čo v tento večer naozaj nebolo nič nezvyčajné.
Booth sa totiž postavil pred neho, zablokoval mu vstup do výťahu a umlčal ho kamenným výrazom svojej tváre.
"Hovorím o tom, čo si poradil Cam, keď sa vyspala s Angeliným ex. Nebyť toho, malý Hodgelík mohol už oslavovať druhé narodeniny. Pochopené? Narážam čisto len na tvoje rady Cam," snažil sa ho z celej sily presvedčiť.
Sweets sa rozhodol túto tému ďalej nerozvíjať. Radšej.
"Booth, ale ozaj by si nemohol hodiť doktorke tieto papiere? Len jej ich odovzdať. Od pondelka ju absolútne neviem zastihnúť, nech robím, čo robím. No a dnes by jej mala pomáhať Daisy a tento týždeň sme sa spolu nááhoodnee stretli v laboratóriu už trikrát. Keď aj tentoraz u mňa prespí, na priateľov s benefitmi to zrejme neuhráme. Prosím, ja jednoducho tej mojej vedeckej princezničke neviem odolať. Pohol som sa, ale keď ona je taká voňavučká, jemnučká, divokučká, sladuč..." zjavne sa totálne zasníval.
"Dosť!" vytrhol mu Booth z rúk dotazník, znechutene zmraštil nos, "Hannah isto pochopí, že TOTO som nemohol počúvať celou cestou vo výťahu. Odnesiem to Kostičke, len mi prosím, už nikdy nehovor, čo stváraš s Daisy, je to také...takédivné," striasol sa, keď mu jeho fantázia ponúkla pár zaujímavých obrazov psychológa a mladej stážistky.
"Aspoň prinútim Kostičku vstať od tých antropologických drístov a ísť sa poriadne vyspať. Posledný týždeň má pravidelne ráno pod očami tmavé kruhy. Asi to znovu preháňa.....dopekla! Ozaj, čo ste spolu preberali na tej psychoanalýze v stredu?" spýtal sa ešte skôr, ako stihol Sweets zareagovať na poznámku o Breninej únave.
Psychológ nadvihol obočie a na chvíľu sa zamyslel. V mysli si rekapituloval udalosti minulých dní.
"V stredu? V stredu sme to s Daisy ledva stihli do môjho suterénu. Žiadna psychoanalýza doktorky. A vlastne načo? Veď sa jej darí úžasne."
Booth ho potiahol za rukáv koženej bundy a zastavil uprostred parkoviska FBI. Psie očká mal prižmurené, akoby by to bol tentoraz on, kto kohosi podrobuje analýze.
"Whoa. Teda je super, že konečne neotravuješ mňa alebo Kostičku tými pseudopsychickými blbosťami, ale ako môžeš povedať, že sa jej vedie úžasne? Však aj blbec vidí, že od toho prípadu s pilotom nie je vo svojej koži. Ledva ju viem po večeroch zastihnúť, vždy zahlási, že už niečo má. Jasné, určite nejaké maxirozpadavávajúcesa kostry minimálne z nultohôr. No a ráno sa s totálne unavenou tvárou hrána moju topveselú partnerku sršiacu dobrou náladou. Ale aby sa zahrabávala v noci v laboratóriu a dokonca predstierala, že má stretko s tebou, len aby som ju z neho neťahal von?...to je tak akurát dosť! Ja nechcem predstaviteľku zo Zúfalých manželiek, ja chcem svoju Kosť," viditeľne s obrovskými ťažkosťami polkol guču, ktorá sa mu vytvorila v hrdle.
Sweets vyzeral ešte viac zmätený, ako bol pred jeho dlhým monológom.
"O čom to hovoríš, agent Booth? Veď podľa tvojej priateľky aj kamarátov si to práve TY, ktorý už pár týždňov trávi večery výhradne prácou. OK, uznávam do posledného prípadu ti robila vernú spoločníčku samotná doktorka, takže sme sa neznepokojovali, ale kým jej sa konečne otvorili oči, ty naďalej žiješ najmä chytaním zločincov a hraním sa na sexi hrdinu, aj keď doma ťa čaká hotový poklad, ktorý nepotrebuje, aby si ju očarúval počtom uväznených gangstrov. Teda...ak mám byť objektívny, nečaká ťa tam vždy, ale niekedy určite."
Agent nereagoval na poznámky smerom k jeho vlastnej osobe. Jeho zaujalo niečo iné.
"Kosti sa otvorili oči? Ako preboha? Však skoro nespí a... nechodí so mnou už ani na ten popracovný pohárik..tomu hovoríš pokrok?"
Sweets sa oprel o dvere Boothovho auta a blahosklonne sa usmial.
"Urobil si predčasné závery. Respektíve si jej priradil problémy, ktoré v skutočnosti trápia teba. Keď ti doktorka povedala, že nemá čas na stretnutie, usudzoval si na základe vlastného správania, že sa zavalila prácou. No teraz sa drž. Od minulého týždňa sa Brennanová správa ako každý človek túžiaci po radosti a zábave vo svojom živote. V pondelok to odcvakla v robote už o piatej, aby išla s Hodginsom vyberať prebaľovací pult a vaničku. Vraj to bol najbizarnejší a najvtipnejší nákup v Jackovom živote i keď potom si to zamierali rovno do francúzskej reštaurácie, kde to bolo ešte zaujímavejšie. V laboratóriu zostala Daisy úplne sama a hádaj, kto sa vtedy prvýkrát vybral zaniesť Bren tie papiere, zvyšok bol...jednoducho riadne horúci sen. V utorok bola s tvojou Hannah a Cam na konferencii o Iraku, boli z toho natešené ako malé dievčatká z Barbie v svadobných šatách...potom to hodiny preberali pri víne vo Founding Fathers...nespomínala ti to ani jedna z nich? Aha, asi si bol V KANCELÁRII ZAVALENÝ PAPIERMI. V stredu? Zdá sa mi, že Daisy spomínala nejaký astronomický piknik v súvislosti s doktorkou, ale k otázke s kým a prečo sa tam Brennanová vybrala, som sa už nedostal, Daisy sa akosi sama rozopla podprsenka...ah jaj a to bolo len sedem hodín večer. Takže rozhodne žiadna psychoanalýza. Včera, kým som sa vybral do Jeffersonu som si starostlivo overil, že stážistom je tentoraz Wendell. Rozhodne som nechcel stretnúť D...istú ženu....ale ako na potvoru Bren musela odísť s Brayom, lebo jeho mame prasklo slepé črevo a doktorka mu chcela pomôcť zabezpečiť toho najlepšieho chirurga. Priprav sa, že ten internista odteraz bozkáva zem, po ktorej kráča. No a hádaj, koho narýchlo privolali do Jeffíku, aby analyzoval nejaké kosti....poviem to takto, dnes ráno som opäť nerobil palacinky len pre seba. Takže Brennanová rozhodne nemá nejaké maličké krúžka pod očami kvôli práci, ona jednoducho žije a ja rozhodne nemienim psychoanalyzovať prečo. Teším sa z nej a to mi stačí. Ty si nevidel to, čo ja, keď riešila prípad, do ktorého bol zainteresovaná kardiologička a pilot...vďakabohu, že to pominulo. Bolo to strašidel..." striasol sa Sweets a skoro ho absolútne chytil šľak, keď nad sebou odrazu uvidel rozzúrenú Boothovu tvár.
"Došľaka, o čom to znovu hovoríš? Čo bolo s Kostičkou? A čo, dopekla, tento týždeň vyvádza? Hodgins? Hannah? Wendell? Už jej nestačí titul top-antropologičky sveta, ale chce dostať aj ocenenie priateľky roka? Však sa zničí! Nepozná mieru? A kde sa, kurnikšopa, túlala v stredu? Vraj psychoanalýza, ha, ja blbec. KTO normálny by sa už len za tebou vybral na analýzu? Zožral som je to ako malý chlapec! Ako to, že som si nevšimol, že sa správa, ako keby ju niekto ovalil kladivom po hlave?" buchol do rámu dverí auta, nebezpečne blízko ľavého Lancelotovho ľ ucha. Psychológ veľmi rýchlo prekĺzol mimo jeho dosahu, našpúlil pery a filozoficky si po nich prešiel ukazovákom.
"Skvelá otázka agent, skvelá, len na ňu hľadáš zlú odpoveď. Teraz nie je dôležité, prečo sa Bren konečne snaží zbaviť strachu a všetkým nám oduševnene prezentuje, čo sa v nej ukrýva, aká žena je pod maskou doktorky, aj keď nepopieram, že by ma to zaujímalo. Avšak skutočnou odpoveďou, nad ktorou by stálo poriadne pouvažovať, je, prečo TY jej tú zmenu tak zreteľne ignoruješ a naschvál robíš všetko, len aby si sám seba presvedčil, že Brennanová je tou istou ženou, akou bola pred rokmi? To TY si sa ponoril do práce tak intenzívne, aby si odtrhnutý od reálneho sveta nedal šancu svojej intuícii pochopiť, čo sa okolo teba deje. Prečo? Lebo sa obávaš, ako na to zareaguješ? Lebo prestaneš lipnúť na ideálnom sne a začneš túžiť po realite? A čo alebo kto je sen a kto realita? Myslím, že sa bojíš toho, čo by ti na to odpovedalo tvoje srdce," zhlboka sa nadýchol psychológ a zamyslene zakončil, "interesantné, ako sa menia vaše roly vo vzťahu, teraz ty si hlava a Bren je srdce. Čo tak nájsť tú správnu rovnováhu?" Booth mu na to nič nepovedal. Len tam stál a chmúril sa naňho. Sweets pokrčil plecami, schmatol dotazník, ktorý to všetko odštartoval, z jeho rúk a pritisol mu ho na hruď.
"Na, fakt jej ho dnes zanes a otvor konečne oči. Pozri sa na ňu, nie na to, čím bývala, keď si ju stretol, ale na to, čím sa aj vďaka tebe stala. Buď k sebe opäť úprimný, lebo sa ti to už začína vymykať z rúk. Aj ja mám rád Hannah i Brennan, ale pre teba na rozdiel odo mňa existuje len jedna možnosť. Nesnaž si ich pre seba uchmatnúť obe, nech aspoň jeden ďalší muž na svete nájde také obrovské šťastie, aké postretlo teba," nečakajúc na jeho odpoveď sa odobral k odchodu.
Popiskujúc si vykračoval k novej motorke. Život Sweetsa, odkedy sa pohol, bol taký divoký. Asi sa vyberie na výstavu Avantgarda XX. Ale môžete si byť istí, že to nerobil kvôli jednej stážistke, ktorá včera nahlas uvažovala nad účasťou práve na tomto podujatí.

Piatok večer, 19:30, Jefferson, kancelária Dr. Temperance Brennanovej

"Vďaka, myslela som, že som jediná...že len ja mám niekedy...ten pocit. Z antropologického hľadiska je skvelé, že existuje ešte aspoň jedna žena, ktorá sa snaží vyriešiť to isté, čo ja. Lepšie sa vieme vyrovnať s problémom, keď ho riešime v skupine, než, keď je na to odkázaný len jeden jedinec. Je fajn vedieť, že v tom nie som...sama," začul Booth hlas svojej partnerky, keď sa po chodbe Jeffersonu blížil k jej kancelárii. O čom to, dopekla, hovorí a s kým? S Angelou? S Cam? Ba nebodaj s Hannah? A akou ženou sa to identifikuje?
Odrazu priam zamrzol.
Po inštitúte sa rozľahol príjemný mužský tichý smiech.
"Ktorá to bola? Zaspievaj, nech si na ňu spomeniem."
Booth si s prekvapením všimol, že zatína päsť tak mocne, že si skoro nechtami prederavil dlaň. Keď Jefferson zahalil Kostičkin jemný hlas, skoro by sa v ňom krvi nedorezal. Dido, ona sa identifikovala s Dido. A spievala jej pieseň. Nádherne. Inému mužovi.

Kým moje srdce bude štítom a ja ho nenechám padnúť
Kým sa bojím zlyhať až tak, že to radšej ani neskúsim
Dobre, ako môžem potom povedať, že žijem
Ale kým je môj život len pôžičku
A ja sa nenaučím, ako ho kúpiť
Potom si nezaslúžim nič viac, než dostanem
Pretože nič z toho čo mám, nie je skutočne moje.

V Boothovi sa niečo búrilo. Niečo prenikalo na povrch. Rúcal sa jeho vlastný štít. Štít, ktorý postavil už takmer pred rokom. Ako obranu. Pred čím? Pred týmto??? Hrdil sa, ako veľmi sa zmenil. Až tak, že si nevšimol inú zmenu , ktorú mal pred očami. Bránil sa tomu, aby sa nemusel postaviť pred ťažké rozhodnutie. Aby mohol zostať navždy tým zlatým rytierom a ani na okamih neskĺznuť do roly zloducha. Pre lásku dokázal byť hrdinom. Ale bol schopný sa pre lásku naopak vzdať hrdinstva a vyhrať ju len ako Seeley Booth? Nie vojak, nie FBI agent, nie galantný záchranca, len ako obyčajný muž sediaci na lavičke v autobusovej zástavke s kúskom torty v ruke, slzami v očiach a hnevom v srdci? Našťastie tok jeho myšlienok zastavil opäť ten hlboký chlapsky hlas.
Doparoma, kto to je?
"Krásne. Ty si mala byť speváčka s masou oddaných fanúšikov pod svetovými pódiami, nie antropologičkou s jedným očareným strážnikom v Jeffersone! Ale, doktorka, mýliš sa, ak si myslíš, že len vy ženy strážiace si tvrdo svoje srdce, máte pochybnosti, či si zaslúžite lásku. Aj my citliví muži občas prepadneme obavám a to by si potom mala počuť to bláznovstvo," zakončil so smiechom tajomný muž.
Aj keď Booth ešte stále nevidel Brennanovú, doslova cítil jej pochybovačne vyzývajúci úsmev.
"Naozaj? Chcem dôkaz. Zaspievaj mi o tom," ozvala sa nakoniec doktorka a agent FBI mal čo robiť, aby sa od strachu nezvrtol na opätku a neodišiel. Z tajomného muža sa odrazu stala osemhlavá obluda, ktorá mu kradla jeho...jeho...Booth privrel oči a pripravil sa na najhoršie. Ten chlap mu spieval priamo zo srdca. Hlasom Patricka Swayzeho.

Je ako vietor
V korunách môjho stromu
Ona jazdí v temnote vedľa mňa
Ona ma vedie ako mesačný svit
Len aby ma spálila svojim slnkom
Ona zobrala moje srdce
Ale nevie, že tak urobila
Cítim jej dych na tvári
Jej telo blízko mňa
No ona je mimo mojej ligy
Len hlupák by veril
Že mám to, čo potrebuje
Je ako vietor
Život bez nej...
...Zošalel by som

"To je ...je to neobyčajné," zazneli tichom vedeckej inštitúcie doktorkine slová. Booth vykročil smerom k nim. Akoby ho k sebe ťahali.
"Požičiam ti dvd s filmom. Pozrieš si ho niekedy pred spaním. Ako rozprávku pre dospelých, aby si mohla snívať," hovoril jej ten chlap.
Strč sa niekam, ty sviniar!
"Nemám DVD rekordér. A rozprávky boli pôvodne určené len pre dospelých. Výhradne, takže nechápem, prečo..."
Bootha nezaujímal zvyšok jej odpovede, niesol sa na obláčiku nádeje, že Kostička sa nezmenila. Všetci sa mýlia. Jeho partnerka je rovnaká. On nie je slepý! On sa nevzdal prirýchlo! On neignoroval a nezahodil svoj sen, keď sa konečne stal skutočnosťou!
"Ha. Ty si to povedala! Ty si priznala, že niekedy pred tísickami rokov to boli práve dospelí jedinci, ktorí sa odvážili snívať a dúfať. Len my technologickí blbci 21. storočia vnímame rozprávky a sny ako detský prvok a po osemnástke nimi navonok pohŕdame, zakrývajúc hanbu z toho, že po nich ešte stále zúfalo túžime .V skutočnosti každý z nás sníva o svojom šťastnom konci, je jedno či má 15 alebo 90 a práve to ho posúva ďalej. To zdokonaľuje ľudí a umožňuje im posúvať hranice poznania. Vidíš, dokazuje to aj tvoja antropológia," vzrušene jej vysvetľoval ten chlap.
Porazí to, čo je to nejaký šibnutý vedec? Teraz mu Kostička isto poriadne naloží.
"Teda...nikdy by som tieto fakty takto neinterpretovala, ale ...niečo na tom možno bude...Je pravdou, že naši predkovia nachádzali silu ďalej bojovať a vymýšľať rozmanité zlepšenia hlavne v týchto slovne podávaných príbehoch glorizujúcich lásku a priateľstvo."
Booth päť krokov pred jej kanceláriou zažmurkal.
Ona s tým blbcom súhlasila?Bože, prečo musí ten sviniar stáť v tmavom kúte, kde naňho odtiaľto ešte nedovidí.
"Nielen v tomto uznáva antropológia silu lásky a rešpektuje ju. Napríklad to, ako vysvetľujete pôvod bozku. To je také dojemné a totálne to vyvracia fakt, že ľudia sú súťaživé tvory, ktoré sú idú po krku a v prípade nebezpečenstva sú schopné sa pozabíjať, len aby ochránili predovšetkým sami seba. Bozkom sa navzájom kŕmili , utešovali sa, vytvárali si sociálne putá, ale už od začiatku tam bol ešte jeden dôvod...ktorým neuspokojovali žiadnu svoju primárnu potrebu. Áno, tvory, ktoré sa riadili len pudmi, mali v sebe ešte niečo, čo ich poháňalo k tomu, aby pritlačili k sebe pery, zabudli na ochranu svojho života a vydali sa totálne do rúk svojho partnera...lásku. Antropológia ju nevyvracia. Naopak rešpektuje ju a skláňa sa pred ňou. Jej úcta je taká veľká, že ju radšej ani neanalyzuje, len ju necháva medzi ľuďmi plynúť."
Booth civel na Sweetsov dotazník, ktorý skoro úplne pokrčil a rozhodol sa...že ho dá Kostičke až v pondelok. No napriek rozhodnutiu sa nejako stále nevládal pohnúť z miesta.
Ozval sa Kostičkin smiech.
"Prednáška Dr. Thomasa Stonea z tohto pondelka. Veď ty chodíš na viac vzdelávacích aktivít Jeffersonu, ako ja sama. Ešte ma predbehneš v počte hodín a to je zlé. Ja som rada prvá. Plánuješ prísť aj budúci týždeň?"
Muž si vzdychol.
"Nie, panebože, nie! Jedna prednáška kultúrnej antropológie stačila. Je tu ešte tak veľa zaujímavých tém. Nabudúce plánujem ísť na tú o potravinovej a psychologickej významnosti tropických druhov banánov a o budúcnosti fúzneho reaktoru v jadrovej energetike. Wow, môže to byť fakt skvelé."
Kostička sa ozvala trochu pochybovačne.
"Čo je na banánoch také úžasne, že by to predčilo tému kultúrnych aspektov spájania sa do sociálnych skupín kvôli zmene diachromických módov správania na synchronické?"
Bifľovací maniak si čudne odkašľal, akoby tým maskoval smiech. "Radšej ani nechci vedieť. Už nikdy by si sa na banány nepozerala tak, ako predtým."
Agent FBI sa obrátil a vybral sa preč, keď sa za jeho chrbtom ozvalo:
"Booth? Čo tu robíš?" spýtala sa ho doktorka prekvapene.
Hnedočku trvalo, kým sa otočil. Doprčíc, prečo sa tí dvaja museli rozhodnúť odísť práve teraz. Ešte minúta a nikdy by sa nikto nedozvedel, čoho bol svedkom. Nakoniec sa predsa len rozhodol čeliť jej a obrátil sa k dvojici s očarujúcim úsmevom.
"Ó ahoj. Keď uvidíš, čo som ti doniesol, nepoďakuješ sa mi, že som sa tu dotrepal. Sweets ti posiela ďalšiu zo svojich šialených ankiet," kým to hovoril ani sa na ňu poriadne nepozrel. Kútikom oka si všimol, že má na sebe nádherné šaty, ale on preskúmaval jej partnera v smokingu.
Bol ním obyčajný muž, ktorý mu pripadal hrozne povedomý. Žiadny krásavec, obyčajná výška, priemerná postava bez hordy svalov alebo intelektuálneho postoja, tvár bez modelovskej krásy, ale ten prekliaty výraz. Z toho chlapa vyžarovala neobyčajná ľudskosť. Oči sa mu ligotali dobrotou a iskrou smiechu. Stál pri Bren a držal ju za plece. Nie vlastnícky, skôr to vyzeralo, že jej tým dodáva silu. Nebol to typ, o ktorom poviete, že by ani muchu nezabil. Nie, naopak ten muž by isto urobil čokoľvek, aby ochránil svojich milovaných . Čokoľvek. Ale proste už pri prvom pohľade ste mohli bez obáv povedať, že ho chcete za priateľa. Bol ako zosobnením Michaela, božieho archanjela. Anjel strážny v tom najlepšom prevedení. Booth si z ničoho nič spomenul na film Mesto anjelov a Nicholasa Cagea. Nicholas mohol byť rád, že ten muž, ktorý teraz držal Kostičku nie je herec, lebo by mi tú slávnu úlohu bez problémov vyfúkol. Tvár muža pri Breninom boku by totiž aj toho najväčšieho neverca presvedčila, že nebo ozaj existuje.
Ten chlap nebol nervózny z jeho skúmajúceho pohľadu. Naopak, ešte viac sa vystrel a odhalil dušu v svojich očiach, ako by chcel, aby Booth videl všetko, čo v ňom je a urobil si na to vlastný názor. On ho nemienil o ničom presviedčať. On ho poznal! Dopekla, odkiaľ??? Keď už viac nemohol zniesť, čo všetko ten chlap preňho do budúcnosti zrejme predstavuje, otočil svoju pozornosť k partnerke.
Kostička vôbec nebola vykoľajená z toho, že ju takto vymákol. Naopak, jej oči sa trbietali nadšením z toho, že ho tam vidí. Kĺzala po ňom pohľadom, ako by starostlivo kontrolovala, či sa na ňom od rána nič nezmenilo. Stisla predlaktie svojho spoločníka a odstúpila od neho, aby prišla k nemu. K nemu! Usmiala sa mu rovno do tváre a vyčkávajúco vystrela ruku.
"Daisy mi už pár dní spomína, že Sweets chce, aby som mu čosi vyplnila. Dáš mi to?" vyčkávajúco natiahla ruku, ale ani na okamih neprerušila ich očný kontakt. Bože, tie jej oči! Nič v nich neskrývala! Čítal v nich ako v otvorenej knihe. V Kostičkiných očiach?!? Áno. Videl v nich, že sa neskutočne teší, že sa takto neskoro večer stretli. Lásku, teda asi len priateľskú. Starosť, či je v poriadku. Výčitku, že priveľa pracuje. Áno, aj to v nich videl a celkom ho to vyviedlo z konceptu. Spýtal sa jej teda to, čo absolútne nechcel.
"Kde si bola v stredu? Sweets tvrdil, že žiadnu psychoanalýzu ste spolu nemali," uvedomoval si, že znie ako žiarlivý manžel a že k tomu nemá žiadne právo. A že ho doma čaká Hannah. Hannah, ktorá trávila s Kosťou pomaly viac času, ako on sám. A že sa mu to nepáčilo. A že závidel vlastnej priateľke...
Brennan sa zarehotala a pokrútila hlavou, akoby sa vysmievala vlastnej hlúposti.
"To Micah. Jednoznačne ma oklamal. On mi tvrdil..."
Spomínaný muž sa rozkročil, založil ruky vbok a s črtami tváre skrivenými úprimným širokým úsmevom navonok vážne pokrútil hlavou.
"Žiadna lož. Popravde, agent Booth, to len vaša partnerka robí rada závery založené na subjektívnych domnienkach. Povedal som jej, že ju zavediem niekam, kde sa z nej vytiahnu všetko, čo sa v nej skrýva. Najprv si myslela, že plánujem návštevu pitevne. Ale keď som jej naznačil, že ide o nájdenie vnútorného pokoja, bola si celkom istá, že ju zatiahnem k nejakému psychológovi. Ako by to ona potrebovala? Teda nič proti psychológii, ale zas to s ňou netreba preháňať. Doktor Sweets jej bohate stačí. Takže z domnelej psychoanalýzy sa vykľula návšteva astronomickej postriežky, aby sme si pozreli padajúcu kométu Tempel. Ju to nabilo energiou, ja som sa od nej dozvedel toľko nových informácií, že môžem sem-tam zaskočiť v astronomickom pavilóne. Nádherne podnetný večer," žmurkol na Brennanovú.
Booth len otvoril ústa. Subjektívne domnienky? Večer strávený sledovaním hviezd? Čo ten chlap robí s jeho partnerkou? Čo medzi nimi je? Odpoveď hľadal u Kostičky. Naďalej ho doslova láskala pohľadom.
"Micah hovorí len za seba. Pre neho to bol určite veľmi intelektuálne stimulujúci večer. Ja som sa nudila. Booth, dokonca aj návšteva hokejového zápasu je oveľa zaujímavejšia ako sledovanie niečoho, čo sa aj tak udialo už pred miliónom rokov a my to nemôžeme ovplyvniť. Tam sú stimulujúce aspoň tie mužské tela v brnení. Preto dnes beriem Micaha za trest niekam ja. A bude to teda poriadny trest. Balet, " koketne pohodila vlasmi a sprisahanecky žmurkla na svojho partnera, akoby to bol on, kto jej pomohol vymyslieť diabolsky plán.
Ten Micah, ako si Booth konečne spomenul, bol jeden z nočných strážnikov v Jeffersone, si veselo popískol a víťazoslávne sa vypol. So smiechom agentovi FBI priznal farbu.
"OK, my dvaja, agent Booth, si rozumieme. Ten smoking do divadla je čertovský výmysel. Isto ho musel vymyslieť nejaký zoženštilec z 19. storočia, ktorý bol posadnutý eleganciou a chcel zamaskovať mušie ramená. Najradšej by som ho zo seba strhol a motýlik rituálne podpálil. A koľko to stojí! Však len na jeho požičanie padla polovica mojej výplaty. Nasledujúci mesiac bude zo mňa zrejme vegán. Hej, doktorka, neteš sa z toho, mäso niekde zoženiem, aj keby som tú kravu musel ukradnúť a sám si ju naporciovať. A samotný balet je horší ako najtemnejšie mučenie. Ale agent Booth, priznajme si, zas to nie je až taká veľká obeta, keď sa za odmenu možno aspoň pár hodín nepokryte kochať pohľadom na nádherné baletky. Samozrejme, kochať sa ich pohybom, ničím iným."
Kostička sa zatiaľ presunula bližšie k Boothovi, jemne sa oňho oprela a do ucha mu spiklenecky zašepkala.
"Booth, jeho tanec na špičkách určite uspí. Bude ho nenávidieť. On zatiaľ len úplne nerealisticky dúfa, že rozbalí tie baletky," upravovala mu medzitým pokrčený golier košele. Problém bol v tom, že Kosť nevedela šepkať.
Micah študoval asi tak tri kroky od nich s obrovským zaujatím svoje nechty na rukách a hlasom nesmierne trpezlivého a sexi profesora na strednej Brennanovú opravil.
"Zbaliť, hovorí sa zbaliť. Ale doktorka, myslíš, že sa mi to cez tie krátke prestávky naozaj nemôže podariť? Akože nepochybujem o svojom šarme a kráse, ale obávam sa, aby tie reflektory na javisku príliš neoslepili tancujúce krasotinky. Nechcel by som, aby im uniklo čosi také výnimočné ako som ja. Povedzme to tak, že vonkajší obal je na mne určite to najlepšie, tak prečo ich obrať o zážitok."
Brennanová sa zachmúrila a snažila sa Boothovi podať pravdivý obraz skutočnosti.
"To vôbec nie je pravda. Micah je nesmierne dobrý človek, jeho črty nedokážu odzrkadliť skutočnú nádheru jeho charakteru," odrazu pobozkala svojho partnera na líce," ešte dobre, že si ma to naučil rozlíšiť, nebyť teba, isto by mi to uniklo a to by bola škoda," nedbala na jeho prekvapenie a mentorsky sa otočila k tomu strážnikovi.
"A moja metafora s tým rozbalením je aj tak faktograficky správnejšia. Ty by si isto nechcel tie baletky obliekať, ale naopak čo najskôr vyzliecť. A to je dobré, to dokazuje, že si normálny muž a netrpíš nejakou mániou zahaľovať svoje potenciálne sexuálne partnerky. S Boothom sme sa už viackrát zhodli, že v oblasti milovania je prirodzenejšie antropologicky pôvodnejšie správanie než tie novinky," usmiala sa na znovu na svojho partnera, aj keď na čele sa jej už stihla vytvoriť vráska znepokojenia z Boothovej zvláštnej zamĺknutosti. Podporujúco mu stisla plece.
"Nebodaj, musela Hannah odísť skôr? To je mi ľúto, veľmi sa tešila na vašu dnešnú večeru. Dokonca si odo mňa vypýtala aj recept. Ale to by si tu teraz asi nebol...Booth, nesmieš sa trápiť doma sám...to bolí a ja ťa ľúbim, nechcem, aby si sa niekde osamote znepokojoval o Hannah. Ona je veľmi múdra žena, isto urobí všetko, aby sa k tebe mohla čo najskôr vrátiť," v očiach sa jej odzrkadľovala taká oddanosť a starosť o neho, že ho to dostalo do kolien.
Odkedy patrí medzi to najdôležitejšie v partnerkinom živote? Odkedy mu to nemá strach ukázať? Prečo on sám po tom dychtí ako šialenec, keď mu doma nechýba milujúca priateľka? Prečo si na Hannah a jej večeru spomenula ona a on nie?
Brennanová sa už obrátila naspäť k Micahovi.
"Zoberieme ho so sebou. Dobre? Isto tam bude dostatok baletiek, aby ich koordinované pohyby, jemne vyrysované svaly a étericky vymodelované črty tváre mohli sexuálne stimulovať vás oboch i bez obáv z toho, že vás zaujme rovnaká žena. Navyše, Booth je verný muž, takže sa nemáš čoho obávať a určite je aj zdatnejší v bežnej komunikácii ako ja. Pri pive sa môžete baviť...čo ja viem...o autách a o výsledkoch včerajších majstrovstiev mužskej gymnastiky," dokončila nesmierne hrdá na svoj prehľad vo svete športu.
Micah s Boothom simultánne zastonali.
"O mužskej gymnastike? Nech sa radšej prepadnem pod zem ako..."
"Gymnastike? To sa radšej postavím ako cieľ pred športových strelcov..."
Keď si obaja muži uvedomili, že zareagovali totálne rovnako, uškrnuli sa a buchli si päsťou. Nech to čert vezme, ten Micah vyzerá ako fajn chlap.
Strážnik pokrčil plecia.
"Žiadny problém. Aspoň bude medzi tými intelektuálmi jeden normálny chlap. Už vidím, ako tam obaja chrápeme a ty nevieš, ktorého skôr uškrtiť. Prosím, Bren, potom si spomeň, že štatisticky je viac vrážd medzi priateľmi a rodinou, než medzi známymi z práce a riaď sa podľa toho. Booth bude ten naľavo."
Agentovi FBI sa uľavilo. Ok, takže len známi z práce.
Bren nesúhlasne pokrútila hlavou.
"Prečo riskovať kvôli takej hlúposti väzenie? Jednoducho sa zdvihnem a odsadnem si inde. Domov však pôjdete taxíkom. A tie štatistiky ťa, Micah, nezachránia, od minulého týždňa ťa definujem ako priateľa. Takže je to pre vás 50 na 50," dokončila šibalsky.
Boothove srdce zavalil balvan. Čo to vystrájaš, kamarát, však pre ňu chceš len to najlepšie...prvotriedne šťastie, tak čo ti dopekla vadí, že sa s niekým zblížila? Ty si sa pohol, tak prečo ti je fyzicky zle pri pomyslení, že by sa pohla aj ona? Nie je to pravý dôvod toho, že si vedome ignoroval zmeny, ktoré sa s ňou udiali po príchode z Maluku? Popieral nepopierateľný fakt, že pomaličky otvára svoje srdce? Že si kvôli tomu voči nej zatvrdil vlastný srdečný sval, postavil svoj vlastný štít - Hannah? Lebo chladná Bren mi mohla zlomiť srdce, ale skutočná Temperance Brennanová-Kostička bez masky vedkyne mi mohla ukradnúť i dušu. Ako to, že si na ňu ten usmiaty strážnik trúfa? Čím si jej môže rovnať? Odkiaľ berie tú odvahu vložiť svoje šťastie výhradne len do jej rúk? Prečo, doparoma, každý z ich okolia hľadá pre Kostičku princa na bielom koni? Dokonca aj Hannah...chodí s ňou na bohvieaké rôzne podujatia a predstavuje jej výkvet mužnosti. Nerobí to preto, aby Kosť odpratala z cesty, to by ju potom večne nepozývala do jeho bytu...teda ich bytu...nie, prirodzenejšie sa mu ešte stále zdalo spojenie "jeho bytu" a nehrkotala s ňou pomaly do rána, ona si naozaj myslela, že si zaslúži spoznať niekoho rovnako skvelého ako je ona sama.
Odstúpil od Bren a rozhodne pokrútil hlavou.
"Nie, Kosť, žiadny balet, našťastie mám dobrú výhovorku. Hannah ešte neodišla, čaká ma doma, preto tam Sweetsovi niečo vtipné zaškrtni, nech to zoberiem a môžem vypadnúť. Večera s tebou, nenamietam, ale predstava mojej Hannah je stokrát príjemnejšia ako nejakí baleťáci či gymnasti v obtiahnutých gaťkách," vystrúhal grimasu.
Micah sa zachichotal a porazenecky si vzdychol.
"Škoda, takže to bude znovu len na mne, aby som rozohnal tú hordu intelektuálne založených boháčov, ktorí odrazu s doktorkou po boku objavia čaro spálne a širokej postele. Dúfam, že tentoraz ich nebude viac ako 20. Aj keď určite je to miernejšia skupinka, ako minule tí motorkári. Zrejme budem musieť vymeniť prednášky z etnológie za nejaký kurz bojového umenia. Booth má asi dosť práce s vlastnými kmeňmi primitívov, ktorí by mu radi obsadili priateľku," začal si rozcvičovať prsty a dlaň, ako by sa chystal na celú rundu pästných súbojov.
Brennanová si už odnášala dotazník dovnútra kancelárie, aby ho tam na rýchlo vyplnila, no aj tak žmurkla poza plece na Bootha a uviedla veci na pravú mieru.
"Micah je v tomto trošku benevolentnejší ako ty. Tvoju pozornosť a ochranu neprelomí nič. Jemu stačí krásna žena, ktorá sa naňho usmeje a mohli by ma aj celú ukričanú unášať, on by sa od nej nebol schopný odtrhnúť."
Strážnik zvesil pod sústredeným pohľadom agenta FBI plecia. "Ok, priznávam, je to tak. Mám slabosť pre krásavice. Ale to aspoň dokazuje môj bezchybný, vycibrený vkus," zvýšil hlas, aby ho počula aj doktorka v kancelárii.
Jeffersonsku chodbu zaplnilo ticho, ktoré prerušoval len zvuk Kostičkinho pera.
Micah bol naďalej totálne uvoľnený. Bolo na ňom badať, že sa teší na večer. Zároveň však stále veľmi intenzívne sledoval Bootha, ktorý sa pokúšal vyrovnať sa s dnešnými objavmi a pochopiť vlastné zmätené pocity. Nakoniec to bol práve Micah, kto mu pomohol uzrieť pravdu a posúriť ho do rozmotávania popleteného klbka jeho súkromného života.
Kývol hlavou smerom, kde sa Bren práve skláňala nad psychológovými papiermi a stíšeným hlasom zahlásil:
"Fakt po nej idú ako osi po mede, kamkoľvek sa pohneme. Starý, mladý, vedátorský, prírodný, či umelecký typ, všetko jedno, vždy sa nájde nejaký, kto sa nedá len tak ľahko odradiť, ba dokonca ani jej priamym odmietnutím. Ešte šťastie, že doktorka má hlavu aj srdce na správnom mieste."
Booth, vyvedený z konceptu, stratený vo veľmi podrobných a nepríjemných obrazoch, ktoré mu pred očami vymaľovala vlastná myseľ, sa zmohol len kratučký súhlas.
"To je pravda," no nakoniec ho predsa len premohla zvedavosť, "a čo vy? Ani vás nič neodradí?"
Micah so smiechom pokrútil hlavou.
"Bože, nie. Ja som celkom užasnutý už len z faktu, že dnes vyslovila, že ma berie ako priateľa. O ničom hlbšom som ani na minútu neuvažoval...Náš vzťah má iný charakter...Teda aspoň zatiaľ ...Ale vy teraz máte tu Hannah, ak sa nemýlim, takže by vám nevadilo, keby ma odrazu pochytila túžba ľúbiť ju ako svoju ženu, však? Človek nikdy nevie a bol by som nerád, ak by sa náš vzťah nepáčil jej najlepšiemu priateľovi. Lipne na vašom názore. Agent, nežiarlili by ste a neľutovali, keby sa pri nej objavil muž, ktorému by dala svoje srdce, dušu aj deti, však sa nemýlim? Namietali by ste, keby som to skúsil, napríklad aj ja sám?"
Booth sa dosť dlho neozval. Niežeby si nebol istý odpoveďou, naopak, vyskočila mu z hrude okamžite potom, čo sa ho na to ten bodyguard spýtal. No sám sa tým nemohol vyrovnať, takže nahlas to priznať ešte pred niekým cudzím, bolo už celkom nepredstaviteľné. Dočerta, sám nevedel, ako si s tým poradí! Každému takému chlapovi, akého teraz spomínal strážnik by najradšej rozbil ústa. Najradšej by uvalil aj tomu vysmiatemu strážcovi pred ním.
Micah ho priateľsky ťapol po pleci.
"Nič si z toho teraz nerobte. Ja o ňu nemám ľúbostný záujem a nemienim sa pliesť medzi vás dvoch. No vy dvaja si to musíte konečne vyriešiť. Priamo z očí do očí, neskrývajúc sa za nič ani za vlastné chyby a obavy. Nech si celý Jefferson už konečne nájde inú tému. Ohrozujete dokonca aj vzdelávacie aktivity, cez prednášky a prestávky sa klebetí len o vás dvoch...a vždy to skončí pri vymieňaní si osobných skúseností z egyptskej miestnosti. Musíte tým seknúť, lebo im inak prezradím všetky svoje tajné grify. Tak Booth, nečakajte dlho, pretože tam vonku sa pletie celý národ dobrých chlapov, ktorí nemajú moje zábrany a ktorých by ste pri získavaní a okupácii doktorkinho srdca nezastavili ani keby ste sa pokrájali na kúsky. Čiže, kamarát, čo najskôr sa rozhodnite. Aby ste nepremárnili ten správny okamih," dokončil rýchlo, lebo sa k nim už opäť blížila Kostička.
"Vyplnené. Aj keď neviem, na čo to Sweetsovi teraz cez víkend bude. Booth, mohli by sme sa stretnúť v sobotu na obede? Viem, že Parker má byť s mamou v New Yorku a... Hannah som sľúbila, že na teba dám pozor, tak by som to mohla začať plniť už hneď od zajtra, čo povieš?"
"Áno," zamrmlal ledabolo, ešte stále stratený v pavučine Micahovych slov.
"Pôjdete dole s nami?" spýtal sa ho strážnik odetý do smokingu so slávnou foréznou antropologičkou na ramene.
Zavrtel hlavou.
"Nie, ešte zájdem za Cam a tak..."
Bren po ňom strelila za pochodu spýtavý, znepokojený výraz. "Ale Booth, nezabudol si, že ťa doma čaká Hannah? Váš posledný večer pred jej odchodom do Indiany. Miluješ ju. Bude ti chýbať. Určite chceš.."
"Doparoma, ženská, veď ja viem!" prerušil ju doslova výkrikom. Uvedomil si, že musí vyzerať ako blázon a unavene si dlaňami pretrel tvár.
"Sorry Kostička, ťažký deň, samozrejme, že sa jej už neviem dočkať, no musím s Cam ešte čosi doriešiť. Ty si uži večer, cez obed mi porozprávaš, ako ťa ten tvoj vymódený spoločník strápnil. Nezabudni, že na chrápanie pomáha úder lakťom rovno do brucha," zasmial sa nasilu.
Jeho partnerka ho i tak nespustila zo svojho radaru a bolo vidno, že ju kvári obava, čo ho to dnes večer posadlo. Strážnik mu len kývol rukou a ťahal od neho Kostičku už naozaj definitívne preč chváliac sa jej pritom, ako sa na nejakom kurze naučil piecť skvelé pšeničné sušienky zdobené slivkovým lekvárom. Prvú várku má pre ňu prichystanú v aute. Vraj sa musia pred tým trojhodinovým baletným peklom poriadne najesť.
Čože ten sviniar ju aj kŕmi?
Boothov žalúdok odrazu vážil tonu a plával sťa polienko na divokej riave.

Piatok večer, 21:30, byt Seeleyho J. Bootha

Cam nezastihol.
Domov však aj tak prišiel až o hodinu a pol. Sám nevedel povedať, kde sa to vlastne túlal. Pripravil sa na búrku. Myslel si, že Hannah mu riadne vytmaví, čo si myslí o jeho správaní. Škoda, že sa pohádajú tesne pred jej odchodom.
Škoda.
Len škoda. Zaujímavé, že srdce mu z toho veľmi netrhalo.

Keď odomykal, začul priateľkin zvučný rozradostený smiech, ktorý jej vychádzal priamo z duše. Až teraz mu došlo, že ho dosť dlhý čas nepočul. Aspoň nie v takej citovej intenzite. Na druhej strane, keď práve nebola na služobke robiac investigatívnu publicistiku, ako na potvoru sa mu nahrnulo toľko práce a papierovačiek, že sa doma skoro neukázal. Fakt, nechápal, prečo tú administratívu nerobí, kým je jeho priateľka preč. Čas by sa vtedy totiž aj našiel, on ho však trávil radšej niečím iným. Teda...presnejšie niekým iným. Musí to Hannah vynahradiť...zaslúži si to.
V strede chodby ho zarazil mužský hlas, ktorý sa rozplýval nad priateľkiným steakom z panenky.
Kurnikšopa, čo to tie ženy dnes posadlo?!?
So záujmom sa vybral do obývačky. Tam ho privítala rozosmiata Hannah, poriadne ho pobozkala a predstavila mu jedného z predstaviteľov korporácie, ktorý mal ísť spolu s ňou okuknúť situáciu v Indiane. Bol to prototyp úspešného, sexi manažéra, z ktorého priam kričala jeho túžba po dobrodružstve, dohora vykrútené kútiky úst naznačovali obrovský zmysel pre humor a mäkký jas v očiach svedčil o prítomnosti obrovského srdca v hrudi. Ospravedlnil sa mu, že ich prišiel rušiť takto neskoro večer, ale musel Hannah ešte priniesť na podpis nejaké povolenia...a vôňa i chuť jej kulinárskeho výtvoru ho tak očarila, že si za nič na svete nemôže spomenúť, kde býva a čo všetko musí pred zajtrajším odletom vybaviť.
Hannah naservírovala porciu aj Boothovi, pričom absolútne neriešila, kde toľko trčal...mal skôr pocit, že jeho oneskorenie ani nezaregistrovala. Vychvaľovala jeho prácu, partnerstvo s Kostičkou a naďalej sa priateľsky podpichovala s manažérom, ktorý sa nemal akosi k odchodu. Naopak, pohodlne sa uvelebil na jeho gauči, popíjal víno, položartujúc flirtoval s jeho priateľkou a so záujmom sa ho vypytoval na službu v armáde a FBI. Počas večere aj pri jeho odchode si Booth všimol, že manažér ironickým humorom zakrýva akési nežné puto, ktoré ho ťahá k Hannah.
No ležiac v posteli, neschopný zaspať, si šokovane uvedomil, že mu to iskrenie medzi biznismanom a Hannah vôbec nevadilo...o spánok ho obrali predstavy, ktoré v ňom zasial Micah.
Predstavy zamilovanej Kostičky a toho sviniara, ktorý bude mať to šťastie.

* * *

THE END

* * *


 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Dokonalé

(Danny, 9. 11. 2010 0:07)

Máš skutočne talent (čo by som ja zaň dala), geniálne, krásne no proste úžas, klobúk dole dievča. Perfektne vymyslená postava strážnika ;-)

superrrr

(Sanasami, 10. 10. 2010 17:51)

Páni tak to bolo perfetné naozaj super

wau

(tredda, 5. 10. 2010 12:54)

Takze, ako vzdy bolo to dokonale. Precitala som to na jeden nadych, a pridavam sa ku vsetkym nedockavcom s prianim pokracovania. :-)

Re: wau

(Desdemona, 5. 10. 2010 17:50)

Dievčatká, veľmi pekne Vám ďakujem. Priame pokračovanie nebude, ale pri dlhokánskej ceste busom do práce má dnes osvietil nápadík, ktorý tiež spadá do časovej línie po 6x08, ale je úplne odlišný ako táto poviedka a hlavne oveľa dramatickejší. V seriáli by podľa mňa nastal, len keby Bones končili 6. sériou, no páči sa mi a tak vás ním čoskoro poteší. Dúfam, že ho budete považovať za vhodnú kompenzáciu :)
P.S. Kto sa ku mne pridá k petícii za 4dňový pracovný týždeň s voľnou stredou? :)

hahah

(evas, 4. 10. 2010 22:10)

to nemyslis vazne ze konec :D :D

hhaha .. verim v pokracovanie ..

BTW: nadherneeeeeee .... cely cas som sa usmievala ty mojim hlupuckym usmevom :D
ahaha a banan ma dostal!! :D :D

:-D

(ange, 3. 10. 2010 10:48)

riadne supeeer...nemam slov...aaa naozaj!!! pokracovanie!!!! :)

...

(Tamca552, 3. 10. 2010 2:28)

A ja chcem pokračovanie!!!!!!!
A ticho!!!!

:-)

(KayTee, 2. 10. 2010 23:41)

Tak už se dá i komentovat :-D
Musím říct, že jsem se fakt skvěle pobavila..některé hlášky a narážky mě dostaly do kolen :-D Například rozepínající se podprda, banány nebo fúzní reaktor :-D Jelikož v tom vidím i skrytý význam, o to víc mi to přišlo vtipnější :-D Na Micaha se fakt těším, doufám, že bude aspoň z části takový, jak si ho popsala :-)
A jak už jsem řekla na chatu, tohle si opravdu zaslouží pokračování :-D :-D

PS: já vím, já vím...já mám taky resty :-D