Jdi na obsah Jdi na menu
 

Úvodní strana > Povídky

Ako som zistila, čo cítim

2.část


Autor: Gréta Kašiarová
Pár: Booth a Brennanová

 


* * *
„Ahoj Alice“ pozdravil ju Booth. „Zdravím Dr.Bryarová," povedala Temperance ešte trochu v šoku, že ju vidí. Čakala by, že tu stretne kohokoľvek, ale ju nie. „Ahoj Seeley, Dobrý deň Dr.Brennanová,“ s úsmevom pozrela na Bootha. „Čo tu robíš? Myslel som si že si vo World Sea v San Diegu,“ povedal a opätoval jej úsmev.
„Pôvodne som mala byť, ale o týždeň sa to odložilo,“ povedala a pritom sa stále pozerala len naňho. Asi si ani nevšimli, že pri nich stále Temp stojí. „Budem musieť ísť. Majte sa dobre,“ keď si chceli už ísť sadnúť, ešte naňho zavolala: „Seeley, čo by si povedal na to, keby sme si až sa vrátim niekam vyrazili?“ „Dobre, už sa teším.“ Znova sa rozlúčila. Keď im konečne priniesli objednané jedlo, nastalo ticho. Počas celého obeda sa vlastne ani nerozprávali. Keď Booth dojedol, díval sa na ňu, ako sa “hrá“ s jedlom. Po chvíli to už nezniesol: „Kosť, veď si skoro nič nezjedla,“ oboril sa na ňu. „Nemám na nič chuť Booth,“ dodala a smutne sa pozrela do taniera.
„Čo ťa trápi?“ „Nič ma netrápi Booth,“ snažila sa ho presvedčiť, hoci vedela, že jej to neuverí. Chvíľu bolo ticho. „Kosť prečo mi klameš?“ Aspoň na 2 sekundy verila, že jej to uveril. „Nechcem sa o tom teraz rozprávať. A k tomu by sme sa mali vrátiť, určite už priviezli pozostatky.“ „Dobre, ako chceš, ale ak by si sa chcela porozprávať, vieš kde ma nájdeš,“ chytil ju za ruku. „Ďakujem ti Booth,“ zdvihla hlavu a zbadala jeho prekrásne čokoládovo-hnedé oči, ktoré sa pozerali do tých jej. Cítila, ako jej jemne hladká ruku. Želala si aby sa táto chvíľa nikdy neskončila. Ale romantickú chvíľu prerušilo zvonenie telefónu. 'Prečo som si ho nevypla?' pýtala sa v duchu. „Brennanová, prosím.“ Volala jej nahnevaná Cam: „Konečne. Môžeš mi povedať, kde si? Čakáme tu na teba už aspoň hodinu. Telo je dávno tu,“ bolo počuť, ako Cam zúri. Neznášala, keď niekto meškal. „Hneď prídem Cam, upokoj sa. Som tam za 5 minút. Ahoj.“
Temp sa pozrela na Bootha, nemusela ani nič hovoriť, lebo Camin krik musel počuť tiež. Kývol na čašníčku, aby zaplatil. No ani ho nenapadlo pustiť jej ruku.
Priviezol ju pred Jefferson: „ Ďakujem ti za obed. Stretneme sa neskôr.“ On len prikývol, ale kým vystúpila z auta dala mu pusu na líce. Isteže ho to prekvapilo, no nemohol povedať, že ho to nepotešilo.

Cam bola síce ešte nahnevaná ale po prísľube, že sa to už nestane sa upokojila a Temp sa konečne mohla pustiť do práce. No nech sa snažila akokoľvek, nemohla sa zbaviť obáv. „Tak spolu chodia alebo nie? Mala by ísť za ním a opýtať sa ho na to?“ tieto otázky si nevedela vyhodiť z hlavy. V tom sa pozrela na telo. Musí najskôr vyriešiť vraždu až potom bude riešiť ostatné veci. „Pán Bray, bol úder na lebke smrteľný?“ „Áno pani doktorka, s Hodginsom sa snažíme prísť čo bola vražedná zbraň, ale ešte nemáme povolenie od Dr.Saroyanovej na pokus,“ povedal na jeden nádych. „Dobre, keď bude niečo nové, ozvite sa.“ „Iste pani doktorka.“ Temperance práve schádzala zo schodov: „Zlato počkaj,“ zavolala Angela. „Viem, kto je naša obeť. Volá sa Kathryn Walkerová a má 28 rokov. Bola zamestnaná ako sekretárka riaditeľa čističky Richarda Marsmeda.“ „Ďakujem Ang,“ poďakovala a rozbehla sa do kancelárie, aby Bootha informovala. Keď prišli, zastavila ich recepčná: „Zdravím. Vy ste tí z FBI? Ja len, či neviete niečo nové o tej mŕtvej.“ „Hovorí vám niečo meno Kathryn Walkerová?“ „Ale isteže, milé dievča. Škoda, že urobila takú veľkú chybu.“ „Akú chybu slečna?“ zaujímal sa Booth. „No neviem, či by som o tom mala hovoriť, je to jej osobná vec.“ „Pomôžte nám nájsť jej vraha,“ bol si istý, že vie niečo dôležité. „To ona je tá... mŕtva?“ Obaja prikývli. „Dobre teda,“ začala konečne. „Zaľúbila sa do riaditeľa Marsmeda a stala sa jeho milenkou. Ona sama sa mi to povedala, hoci keď som sa ho na to spýtala, poprel to. Ale ja viem, že klamal. Určite spolu niečo mali.“ „Ďakujem slečna, ani neviete ako ste nám pomohli.
„Dovidenia,“ venoval jej Booth úsmev a išli za Marsmedom. „Dobrý deň pane.“ „Zdravím. Kto ste?“ „Agent Seeley Booth FBI a toto je moja partnerka Temperance Brennanová z Jeffersonu. Vyšetrujeme vraždu tej ženy.“
„Áno iste, už viem. Prišli ste na to, kto to je?“ „Vaša sekretárka.“ „Bože, to je strašné.“ Chlap sa posadil a vyzeral, že je z toho trochu mimo a tak Booth začal pochybovať, že by mohol byť vrahom práve on. „Ako sa jej to stalo?“ „To zatiaľ ešte nevieme,“ zapojila sa do rozhovoru už aj Temp. „Počuli sme, že ste boli milencami?“ Booth jasne videl, ako mu z tuhli všetky svaly. „To nie je pravda. Milujem svoju manželku a som jej verný. „Áno iste. Vidím, že ste fanúšikom Red Socks,“ povedal Booth obzerajúc si jeho kanceláriu. „Zbožňujem ich, prepáčte, ale teraz už budem musieť ísť za rodinou.“ „Iste to chápeme,“ povedal Booth za oboch.

Keď schádzali zo schodov zastavil ich neznámi muž. „Vy ste z FBI?“ spýtal sa mladík.
„Áno. Čo potrebujete?“ „Som Tim Stoppard a chcem vedieť, či tá zavraždená bola moja snúbenica?“ „Kathryn Walkerová bola vaša snúbenica?“ „Čiže to je pravda?“ „Bohužiaľ, je nám to ľúto a bola teda vašou snúbenicou?“ „No vlastne bývalá. Len tak z ničoho nič zrušila zásnuby. Vraj sa zamilovala do niekoho iného,“ bolo vidieť, že mu myšlienka na to nerobí dobre. „Čiže by ste mali ideálny dôvod ju zabiť. Bola vám neverná,“ uvažoval nahlas Booth.
„Prisahám, že som ju nezabil. Ešte stále ju milujem. Ale keby som mal už niekoho zabiť bol by to určite on. Keby som vedel, kto to je, tak ho zabijem. Aspoň kvôli Kathryn.“ „Ako ste to mysleli?“ „Viete Kathryn bola anjel...“ „Anjeli neexistujú,“ chcela začať Temperance svoju teóriu, keď ju zastavil Booth: „Dobre Kostička, ale nechajme ho dohovoriť a aj tak to myslel ako prirovnanie. Môžete pokračovať pán Stoppard.“ „Iste. Ona bola ako skutočný anjel. Nikdy nikomu neublížila a nemala ani nepriateľov, ale viem, že ten muž do ktorého sa zaľúbila, je ženatý. Podľa mňa sa s ňou chcel len pobaviť, lebo vraj mal dobre fungujúce manželstvo. Možno ho nútila opustiť jeho rodinu a ostať s ňou. Možno ju preto zabil.“ „Ďakujeme za informácie. Určite si ich overíme.“ Chystali sa obaja odísť, keď sa ešte spýtal: „Kedy ju budem môcť pochovať? Viete nemala žiadnu rodinu a chcel by som aby bola slušne pochovaná.“ „Keď vyriešime jej vraždu, budeme vás informovať,“ zapojila sa konečne aj Temperance. „Ďakujem,“ ešte videli jeho úsmev, kým neodišiel preč.

„Nerozumiem tomu,“ začala ako prvá keď nastúpili do auta.
„Čomu?“ „Podviedla ho s iným, zrušila zásnuby, opustila ho a on ju po tom všetkom stále miluje a chce ju pochovať. Je to pre mňa nepochopiteľné.“ „Taká je láska Kostička. Dávame všetko a nechceme nič napäť. A keď niekoho miluješ, odpustíš mu všetko.“ Chcel by jej ukázať aká je naozajstná láska.
Ale nemohol...

 

 

* * *
Pokračování příště...
* * *



 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:):):)

(ange, 15. 11. 2010 20:50)

kraasne :) tesim sa na pokracko :)